Spoza dverí sa ozval šuchtavý lenivý krok bosých nôh ako sa presúvajú z izby do izby. Tichý vzdych a niečo, ako keby si ten človek pohladil plecia, alebo prešiel rukami po vlasov, lebo sa ozvalo puknutie v lakťových kĺboch.
Býval tam muž.
Mal tesne po štyriadsiatke.
Vídavám ho na chodbe, niekedy ho stretnem vo výťahu.
Má čierne vlasy ktoré mu odstávajú na všetky strany a odporujú akejkoľvek jeho snahe uhladiť ich. Úzku chudú tvár mu lemovali krátke na bokoch líc zastrihnuté bokombrady, vždy pekne zarované šikovnosťou a možno roky zaužívanou praxou. Mal veľký ostrý nos, nie však priveľký, ani priostrý, nie však tupý, ale bol to nos, podľa ktorého sa dá mierne odhadnúť charakter toho muža. Viete, tie nosy, ktoré sa podistým dámam páčia a predsa si to nepriznávajú že sa im páčia sloni. Ale to nebol chobot, bol to pekný veľký, rázny dominantný nos. Nad ním vždy pobavené a nevyspytateľné oči. Neviem akú majú farbu. Nikdy na to neviem prísť. Niekedy sa mi zdajú modré, inokedy siví, občas aj zelené. Boli kadejaké.
Aešte ostro kriojené ústa. Celkovo to bol pekný muž. Pohyboval sa s takou nedbalou lajdáckou chôdzou, ale malo to vždy šmrnc spolu s tým že sa mierne hrbil a dodávalo to jeho chôdzi kolísavý nádych.
Bol chudý, nie veľmi vysoký. Mal špicaté kolená a vždy pekne upravené ruky.
Teraz sa šuchtal po svojom byte a ja som ticho stála pri jeho dverách.
Neviem čo som tam robila.
Vlastne som chcela vyniesť smeti.
Bola síce už noc, ale smrad rozkladajúcej sa zeleniny, ovocia, a kadečoho iného zobudí aj veľkého spáča a aj napriek hustej vrstve snehu vás vyhodí pred smetiaky.
A ja som s uzlíkom smetí stála pred mužovými dverami. A ticho hľadela do priezoru kde sa mu črtala chodba, úzky pás, z ktorého som videla stenu a na nej kalendár. Spoza kalendára viseli kadeaké štítky, lístky, tikety, bločky. Pod kalendárom bol botník v ktorom sa neusporiadane prevaľovala kopa tenisiek.
Vždy bol neporiadny, pomyslela som si.
Vlastne som ho poznala už dosť dlho.
A nemala by som stáť pred jeho dverami, ktovie čo by si pomyslel, keby ma tam uvidel.
A ja tiež by som nebola rada keby ma uvidel v starom župane z ktorého na vydratých vreckách trčia nitky, ktoré som si rýchlo prehodila cez tričko a tepláky, aby som neumrzla na polceste k smetiakom. Počas toho ako som rozmýšľala nad svojim županom a tým že by som tam nemala stáť som si ani nevšimla ako zastal v priezore kde som mala výhľad na jeho chodbu a zbadal ma. Keď som si ho všimla už sa pobavene usmieval a opieral sa rukou o dvere. Niečo na tej jeho nedbalej póze len v tričku a nejakých trenírkach či kraťasoch, niečo na tom bolo. V ruke držal plechovku od piva a usmieval sa. Obviňujúco som sa usmiala a sklonila hlavu.
" Prepáč, nechcela som tu tak sliediť. Len som šla vyniesť smeti."
Mlčal.
Vždy ma to na ňom dostalo.
Ticho stál počúval, premýšľal, oči mu svietili, nepoznala som zvádzavejší pohľad ako tento. Robil mi to často, vedel ako som z toho vždy hotová.
Nútil ma hanbiť sa ešte viac.
" Nepôjdeš dnu? "
Spýtal sa bez zbytočných rečí.
A ja, úplne automaticky, ako by to bola samozrejmosť, som podišla k dverám, položila vrecko so smeťami pred jeho dvere a prešla som okolo neho do jeho dúpäťa. Už som počula len ako sa dlaňou oprel o dvere čím ich zavrel.
Naskočila mi husia koža pri tom zvuku.
Chvalabohu že neotočil kľúčom, napadlo ma a v duchu som sa usmiala že by to bolo mimoriadne smiešne a strašidelné keby to urobil a potom by sa na tom smiali.
" Tak, čo, ty malý nočný sliedič, ako sa máš? Dáš si pivo?"
prešiel okolo mňa do obývačky, usmievajúc sa. Blikala mu tam televízia, a ja som počula z reproduktorov futbal.
Chladnička v obývačke.
Kto mohol toto urobiť ak nie športový fanúšik?
Vošla som do obývačky , bola tmavá, ale bol tam poriadok. Nízky béžový gauč, na zemi tmavohnedý koberec, stolček, televízia, a knižnica pri stene plná kníh, časopisov, lístkov, tiketov, papierov, zošitov. Všetky knihy bol otlčené, mali rozstrapkané konce, boli fľakaté, špinavé a zaprášené. Neboli to knihy bibliofila, ale človek ktorý z nich len čerpá informácie a využíva ich.
" Dám si." odpovedala som po tom, ako som si to tam obzrela.
" Do tej knižnice ani nepozeraj, nerobil som tam poriadok už veľmi dlho." všimol si ako mu hľadím do presklenej knižnice.
Posadila som sa na gauč.
" Máš to tu mimoriadne útulné. Pôsobí to tu tak utlmujúco."
" Inak povedané, chceš ma pretiahnuť v obývačke, že? " ozval sa smiech od otvorených dverí na chladničke ako medzi potravinami lovil plechovku piva.
Rozosmiala som sa . Tento jeho humor voči mne asi nikdy nezmizne. Samozrejme vedel ako na mňa pôsobia jeho pohľady, vedel že je jedno koľko rokov prejde, pre mňa bude ešte dlho očarujúcim a užíval si to.
" Inak povedané by si to urobil najradšej ty." vrátila som mu to ešte stále so smiechom. Dvere na chladničke sa zavreli a posadil sa na gauč vedľa mňa.
" To nepopieram." s úsmevom povedal a otvoril mi pivo. Opäť mnou prešla vlna zimomriavok a dosť neduchaprítomne som siahla po pive ktoré mi podával zasa s tým jeho neodolateľným úsmevom. Vždy mu pri ňom stmavnú oči, a to siteňuje aj viečka.
Napila som sa a položila plechovku na stolík.
" Mám sa celkom obstojne, práca, doma, práca, doma, typický život obyčajného človeka." Odpovedala som mu na druhú otázku, ktorú mi toho večera položil. Vedela som že moju odpoveď ani nevnímal. Zamyslene sa podoprel lakťom o koleno, pridržiaval si hlavu a stále na mňa pozeral a oči mu žiarili.
" Vieš, veľmi dlho som dúfal že prídeš na návštevu." povedal.
Vždy hovoril priamo, čo mi spôsobovalo ďalšie prúdy zimomriavok ktoré sa mi prechádzali po chrbte. Tá jeho priamosť sa mi páčila a dráždila ma zároveň. Mal sebaistotu. Pri mne.
Pozrela som na neho potláčajúc úškrn.
" Veru, kamarátske návštevy je to, čo nám dvom najviac chýba." nevinne som preriekla a upravila si lem župana na kolenách.
Zasmial sa.
" Ty si celá kamarátska." skonštatoval a tiež si odpil zo svojho piva.
" Teľa." Odpovedala som mu svojou typickou odpoveďou, ktorá bola pre neho univerzálna.
Pri tom mi oko úplne nedbalo prešlo po jeho špicatých kolenách, opálených chlapských stehnách. Bože, aké mal len krásne lýtka.
Podvedome som si chytila dlhočizný prameň vlasov a začala ho natáčať na prst.
Všimol si to a vzal mi prameň ktorý som si natáčala na prst do svojich rúk.
" Ach tie tvoje vlasy." usmial sa a s tým ako mi púšťal prameň vlasov ma pohladil po pleci. mal veľmi horúce ruky aj keď pred chvíľou držal studenú plechovku.
Pocítila som ako mi stúpa rumenec do tváre ale nedbala som naň.
"Ako sa máš ty? " spýtala som sa ho aby som mierne narušila tú vzrastajúci intimitu medzi nami. Ale on to prekukol. Poznal ma.
" Zmena témy ťa nezachráni, ale mám sa .. dobre.. ako stále..." usmieval sa celý natešený, že ma odhalil, celý naradostený a mučil ma tým úsmevom, tým pohľadom.
Nebolo mi nepríjemne. Skôr ma ťažil vzduch, ktorý nas obklopoval, dusil ma svojimi stupňami intenzity ako na mňa dýchal, ako pozeral, ako som nevedela čo robiť. Nie, v takýchto chvíľach človek nevie čo robiť. V takýchto chvíľach si skôr snaží udržať vedomie, zdravý rozum, mierni všetko čo v ňom začína vzrastať keď sa to časom potláčalo, a telo spomína ako to bolo kedysi, zrazu cítite ten dotyk spred desiatich rokov, zrazu cítite všetky dotyky a zisťujete že ste z nich zrodená, všetky na vás pulzujú až skoro bolia, ale nikdy sa nedostanú za prah bolesti, len vás sladko týrajú.
Takto mi bolo.
Srdce mi bilo tak, že to určite počul aj on. Dlane sa mi potili a zrak zahmlieval.
Vlastne sa to ani nemalo prečo. Vlastne sme tam len sedeli.V jeho obývačke. Na béžovom gauči. No mne sa tam ťažko existovalo keď tam bol pri mne, keď som cítila tú neskonalú vôňu, ktorá ma pohlcovala tak ako vtedy, vtedy...dávno..
Zastierala ma. Ja som bola v jeho klepci a on ani nevedel,možno tušil, čo sa vo mne odohrávalo.
Každopádne sa usmieval, hlavu si podopieral rukami, na obnažených predlaktiach mu navierali žily ktoré sa zdrali cez kožu mne na oči, a ja som vedela že on vie že tam sú a že ich vidím.
" Ale, prečo toľko nervozity?" sladko sa spýtal a prešiel mi dlhým prstom po chrbtici.
Nadýchla som sa.
" Vieš, tak sa nepýtaj." s úsmevom a červenou tvárou som odpovedala a moja chrbtica reagovala rovnako.
Vzala som do rúk plechovku a veľmi hltavo pila jej obsah, lebo naraz ma opantal náhly smäd.
" Ale no.." rovnako zaliečavým hlasom pokračoval , ach to bol hlas. Nemá zmysel sa tomu hlasu venovať, nebol hlboký, ale mal také tónové zakončenia, z ktorých sa mi točila hlava, hlavne keď sa stišoval, keď začal šepkať.
Ja som skoro aj zabudla na smeti, ktoré som pôvodne chcela vyniesť.
" Aký má táto návšteva zmysel?" spýtala som sa a otočila som sklonenú hlavu k nemu. Po pár sekundách keď som cítila že mi rumenec opadáva som ju zdvihla a pozrela na neho. Až ma troška vydesilo to, ako mu žiarili oči.
" Nemá. Treba jej ho dať." a naklonil sa sa ku mne. Hlavu som okamžite dala dole a snažila sa nestratiť ju.
" Neskrývaj sa." zašepkal mi do ucha, a ja som sa celá rozvibrovala. Jednako som chcela aby to už bolo za mnou a jednako som nechcela aby ani žiadna iná chvíľa nenadišla.
" Moje smeti..." len som povedala, ešte v snahe zachrániť situácie a uľaviť svojmu napätému telu.
Nosom mi vošiel do vlasov a druhou rukou mi zovrel druhé plece.
" Pôjdeme ich vyniesť, neboj..." zamrmlal blúdiac mi vo vlasoch. Chvíľu ma prepadla myšlienka či nie sú mastné, ale spomenula som si že ráno som ich umývala,takže som sa opäť venovala svojmu nechápaniu z toho čo sa dialo.
" Nemala by som... nemali by sme..." šepla som ešte lebo hlas zo mňa nevychádzal. Cítila som ako sa usmial.
" Prečo nie?" spýtal sa svojím lahodným hlasom.
No na túto otázku som akosi nenachádzala odpoveď. Nechcela som ju nájsť, ani som ju nehľadala. Takisto som nechcela ostať mlčať a byť pod nadvládou, akokoľvek som pod ňou už určite bola.
Akosi si moje mlčanie previedol do odpovede, ktorá mala značiť moju kapituláciu.
Špičkou nosa, perami, dychom mi prechádzal po krku, po spánkoch, druhou rukou mi jemne hnietil plece až ma oblieval horúci a ľadový pot striedavo.
Neodkázala som myslieť. Takmer ani vnímať. Úplne som sa v tej situácii stratila. Nesnívala som ja o tom kedysi? Ako dievča. Nevinné dievča, odovzdané krásnym očiam, dokonalým úsmevom kamaráta. Čo som si ja navysnívala takýchto momentov, takýchto situácií a mali byť dokonalé.
V tejto situácii smrdelo pivo, blikala obrazovka a mala som na sebe obnosený župan a pod ním a vrstvami domáckeho oblečenia mi tak divoko búchalo srdce až to bolelo.
Ale zrejme to bol dokonalý moment pre nás dvoch.
Dokým som sa stihla začudovať, na uchu som cítila tlak pier a skoro som odpadla. Sama som sa čudovala že som ho ešte nepretiahla a odolávala som takýmto vášnivým nájazdom. Jeho detským hrám.
Ale on sa už nehral.
Chytil ma za krk a dokým som stihla protestovať prilepil mi horúce ústa na moje. Ani vlastne neviem popísať čo sa vo mne odohralo. Mali ste niekoho koho ste zúfalo chceli pobozkať a nikdy sa k tomu nedostalo? A potom po dlhej dobe sa k tomu akýmsi zázrakom schyľovalo ž sa to stalo a vy máte pocit že ste sa znovu narodili, že vám v hlave vybuchol ohňostroj, zvonkohra, nechápali ste, onemeli ste, neverili ste že sa to stalo aj keď to bol len jeden bozk, najsladší aký ste kedy mali a kedy mať budete.
Takto ma pobozkal.
A stupňoval tlak.Pritisol mi svoje plecia na moje a chytil mi tvár do dlaní,o sekundu si to rozmyslel a druhú ruku radšej využil na prejdenie prstami po bokoch, bedrách, stehne až ma chytil pod kolenom.
Nevydržala som.
Odlepila som sa od neho.
" Musíme prestať lebo ťa asi znásilním. "
Ticho sa zasmial.
" Ktovie, či by to bolo znásilnenie." uškrnul sa.
" Nie ty ma nechápeš. Pretiahnem ťa tak že to už nerozchodíš, vyšukám ti mozog z hlavy." Myslela som to úplne vážne- spaľovali ma také pocity , málo chýbalo aby som explodovala.
Zatváril sa nevyspytateľne. napoly vydesene, napoly spokojne, napoly radostne.
Každopádne sa zastavil a zastal nado mnou.
Bola som zovretá jeho vôňou, jeho rukami, jeho tieňovaným krkom, tvárou, mala som veľmi tupené myslenie a predsa som cítila že teraz mám nadvládu ja.
" Zastavím sa .. zajtra." hlesla som.
Neviem, proste to zo mňa vyletelo.
To ho na mňa opäť pritlačilo a zastal tesne nad mojou tvárou. Pozeral na mňa úplne rozčarovane a pozeral tak dlho.
Potom mi nosom prešiel stredom pier až sa dotkol nosom špičky môjho.
" Dobre ty čarodejnica."
Pri tom slove som sa usmiala aj ja a jemne som ho hryzla do nosa. Na to mi jednou rukou silnejšie zovrel miesto pod kolenom a nadvihol sa.
Posadila som sa a dopila pivo. Potom som sa postavila a cítila som na svojom zadku jeho úsmev.
Počula som ako sa postavil a urobil krok aby bol pre mne tesne. Dýchol mi na krk a ja som zavrela oči.
Áno, zajtra rozhodne prídem. A možno mi do toho niečo vbehne.
Takto to býva...
Usmiala som sa a pohladila som ho po tvári.
Prešla som z obývačky do chodby a otvorila som dvere. No skôr ako som vyšla, ich on zabuchol, oprel ma o dvere a už by ma aj pobozkal a zasa uväznil vo svojom objatí, keby som sa mu so smiechom nevyšmykla a nezmizla za dverami.
Vzala som smeti a utekala dolu schodmi.
A zhora som už len počula ako tresol päsťou do dverí.
Blog
Komentuj
32 komentov k blogu
1
azel
25. 10.októbra 2012 23:47
Fú, to je dlhé, dievča, aspoň to rozdeľ na dve časti.
2
Chvíľu ma prepadla myšlienka či nie sú mastné, ale spomenula som si že ráno som ich umývala,takže som sa opäť venovala svojmu nechápaniu z toho čo sa dialo.
ty si teľa popola!
ty si teľa popola!
3
Vravel som si, že to nedočítam, ale popísala si to tak, že som sa pristihol ako sa pri tom usmievam. V pozadí mi ešte stále niekto jamuje a musím ti tie hefty pochváliť. Pekne..
7
@ladyfox Tak prepáč, že som sa to opovážil povedať. Dúfam, že som tým neurazil vás obidve dohromady.
8
@azel Myslím si, že nikto nie je urazený. Išlo len o to, že tvoj komentár vyznel nemiestne, keďže popol tu má jednu z najväčších čitateľských základní.
9
@ladyfox Prepáč, povedal som svoj prvý dojem. Tak to robím pri každom jednom blogu. Nemôžem brať ohľad na to, že niekto má 1205 čitateľov, preto nesmiem hovoriť, čo si o ňom myslím.
10
Ináč ten blog by som si rád prečítal aj celý. A aj autorka mi napísala, že by ho veľmi rada skrátila, ale že sa cíti na to neschopná. Tak som to akceptoval a zmieril sa s tým. Čiže až taká bohyňa nie je, za akú ju vyhlasuješ.
11
@azel Nepovedala som, že je bohyňa ._. Očividne nerozumieš tomu, čo Ti chcem povedať, tak to radšej nechaj tak.
12
@azel to že neviem skrátiť blog ktorý sa skrátiť nedá, lebo nejde o o román ale o poviedku s dramatickým časovým oblúkom zo mňa nerobí menšiu bohyňu, než som. ( namyslenosť si pod svojím blogom môžem dovoliť)
13
@ladyfox Viem, čo mi chceš povedať. Pokúsim sa to vysvetliť:
Chceš mi povedať, že si zistila, že mne prekáža dĺžka blogu tejto autorky. Tebe však táto dĺžka neprekáža vôbec, pretože si na jej blogy zvyknutá (čo sa napríklad o tých mojich vôbec nedá povedať). A teda mi chceš naznačiť, že by predsa nemala prekážať ani mne a ako argument uvádzaš veľké množstvo ľudí, ktorí si na tento fakt dokázali zvyknúť.
Moje vlastné skúsenosti hovoria, že sa nemožno odvolávať na masy (satčí príklad dôvery Nemcov Hitlerovi), ale ako argument je to presvedčivé a väčšina ľudí tomu uverí.
Okrem toho ti forma môjho komentu pripadala nevhodná, pretože podľa teba k ľuďom, ktorí majú väčšie množstvo čitateľov, by sa mal správať každý úctivo a zložiť pred nimi klobúk.
Čiže ti skrátka vadí, že som si neuvdeomil, že dĺžka blogu u tejto pisateľky disponujúcej veľkým množstvom ľudí zvyknutých na jej blogy vôbec nie je na ujmu ľahkosti prečítania tohto blogu dosiahnutej davovou psychózou a že spôsob vyjadrovania sa o jej blogoch by mal byť z mojej strany opatrnejší, pretože keď toľko ľudí tvrdí, že sú super, kto som ja, aby som ich kritizoval.
Mýlim sa?
Chceš mi povedať, že si zistila, že mne prekáža dĺžka blogu tejto autorky. Tebe však táto dĺžka neprekáža vôbec, pretože si na jej blogy zvyknutá (čo sa napríklad o tých mojich vôbec nedá povedať). A teda mi chceš naznačiť, že by predsa nemala prekážať ani mne a ako argument uvádzaš veľké množstvo ľudí, ktorí si na tento fakt dokázali zvyknúť.
Moje vlastné skúsenosti hovoria, že sa nemožno odvolávať na masy (satčí príklad dôvery Nemcov Hitlerovi), ale ako argument je to presvedčivé a väčšina ľudí tomu uverí.
Okrem toho ti forma môjho komentu pripadala nevhodná, pretože podľa teba k ľuďom, ktorí majú väčšie množstvo čitateľov, by sa mal správať každý úctivo a zložiť pred nimi klobúk.
Čiže ti skrátka vadí, že som si neuvdeomil, že dĺžka blogu u tejto pisateľky disponujúcej veľkým množstvom ľudí zvyknutých na jej blogy vôbec nie je na ujmu ľahkosti prečítania tohto blogu dosiahnutej davovou psychózou a že spôsob vyjadrovania sa o jej blogoch by mal byť z mojej strany opatrnejší, pretože keď toľko ľudí tvrdí, že sú super, kto som ja, aby som ich kritizoval.
Mýlim sa?
14
@popolcek Vidíš, keby som si to dovolil ja, mám tam hneď x komentov, aký som namyslený a čo si to dovoľujem. Blbé, že?
15
@azel o tom neviem, každý nech si vo svojom blogu dovolí čo chce. ja proste viem že ten blog je dobrý nech je dlhý ako chce, a ako vidíš ani ľudia pod tebou nemali problém s jeho dĺžkou.
16
@popolcek
Dám ti dobrú radu:
Keď chceš, aby to ľudia čítali, narob tam aspoň odseky. To, čo si dala, občas hrubé písmo, je fajn, ale tie odseky treba. Inak sa to každému zleje do jednej kaše a bude sa mu to zdať fakt veľa. S odsekmi to vyzerá kratšie a prehľadnejšie.
Napríklad si každý prečíta len 2-3 odseky a aj to mu stačí. Alebo z každého zopár riadkov. Potom to zaujme viac ľudí a viac sa k tomu aj vyjadrí.
A ešte niečo ti poradím. Tie komenty sa píšu dosť blbo, jednak je tam maličké písmo a jednak tam nevidno kurzor. To musíš zmeniť. Okrem toho ani okno pre tie komenty nie je jasne vyznačené a tak si človek pripadá, akoby písal do vzduchu.
To všetko sú dobré rady a je len v tvojom záujme ich poslúchnuť.
Dám ti dobrú radu:
Keď chceš, aby to ľudia čítali, narob tam aspoň odseky. To, čo si dala, občas hrubé písmo, je fajn, ale tie odseky treba. Inak sa to každému zleje do jednej kaše a bude sa mu to zdať fakt veľa. S odsekmi to vyzerá kratšie a prehľadnejšie.
Napríklad si každý prečíta len 2-3 odseky a aj to mu stačí. Alebo z každého zopár riadkov. Potom to zaujme viac ľudí a viac sa k tomu aj vyjadrí.
A ešte niečo ti poradím. Tie komenty sa píšu dosť blbo, jednak je tam maličké písmo a jednak tam nevidno kurzor. To musíš zmeniť. Okrem toho ani okno pre tie komenty nie je jasne vyznačené a tak si človek pripadá, akoby písal do vzduchu.
To všetko sú dobré rady a je len v tvojom záujme ich poslúchnuť.
18
Dočítala som to.
Je to super.
Nepotrebujem viac odsekov.
Prosím, prosím, nemeň ani písmo, rada ním píšem .
A ešte som minule napísala, že táto webka je super, ale to chcem opraviť, je fakt mega krásna.
A to je asi aj všetko.
Je to super.
Nepotrebujem viac odsekov.
Prosím, prosím, nemeň ani písmo, rada ním píšem .
A ešte som minule napísala, že táto webka je super, ale to chcem opraviť, je fakt mega krásna.
A to je asi aj všetko.
19
@azel Nie, nepochopil. Aj keby si mal pravdu, tón, akým kritizuješ autorku je totálne nemiestny a trápny. O to mi išlo. A už to nechaj tak. (Mimochodom, som aj tvoj veľký fanúšik, takže tú zátvorku si si mohol odpustiť.)
20
@ladyfox Naschvál som zvolil taký tón, lebo som bol zvedavý na tvoju reakciu. Dosť veľa ľudí zareaguje tak, že už viac nič nenapíše, ale pomyslí si svoje (nič pozitívne). Ty si teda obstála pomerne dobre. Čiže máš u mňa ďalší plusový bod.
21
@ouch Ja radím autorke, čo má robiť, ak chce byť profesionálnou blogerkou. Tuná to možno nevadí, lebo sú tu samí ľudia, čo ju dobre poznajú, všetko jej prepáčia, všetko je pre nich super atdˇ.
Ale hocikde inde, ak by prezentovala toto, každý by nazrel, pozrel na to a stránku hneď zavrel. A nepreháňam.
Okrem toho, že nemá odseky, má aj zlé pozadie, na tomto pozadí sa to veľmi zle číta. Treba ho buď zblediť alebo zblediť písmo. Okrem toho ak niekto robí problémy s písaním názorov, môže to vyznieť, že sa názorov bojí, čo tiež o niečom svedčí.
Ja som napríklad nebol schopný si ten blog prečítať, lebo je fakt dlhý, ale ak by tam boli odseky, určite si prečítam aspoň niečo. A ak je blog nemiestne dlhý, treba ho aj skrátiť, lebo každý má na výber z x blogerov a ak ho ovalí toto, tak to hneď zavrie, prípadne si ešte povie "Snáď si nemyslíš, že toto ti bude niekto celé čítať?"
Asi toľko k tomu. Ináč nikoho som nechcel uraziť. Pekný deň.
Ale hocikde inde, ak by prezentovala toto, každý by nazrel, pozrel na to a stránku hneď zavrel. A nepreháňam.
Okrem toho, že nemá odseky, má aj zlé pozadie, na tomto pozadí sa to veľmi zle číta. Treba ho buď zblediť alebo zblediť písmo. Okrem toho ak niekto robí problémy s písaním názorov, môže to vyznieť, že sa názorov bojí, čo tiež o niečom svedčí.
Ja som napríklad nebol schopný si ten blog prečítať, lebo je fakt dlhý, ale ak by tam boli odseky, určite si prečítam aspoň niečo. A ak je blog nemiestne dlhý, treba ho aj skrátiť, lebo každý má na výber z x blogerov a ak ho ovalí toto, tak to hneď zavrie, prípadne si ešte povie "Snáď si nemyslíš, že toto ti bude niekto celé čítať?"
Asi toľko k tomu. Ináč nikoho som nechcel uraziť. Pekný deň.
22
@azel
1. nemusím nič a ľudia to budú čítať i tak.
2. svoju webku milujem a nehodlám ju zmeniť, pretože fanúšik a horlivý čitateľ mojich blogov prežíva čaro priamo s obrázkom, ktorý sa snažím doladiť atmosféricky stále k blogu. a ak sa to zle číta, stačí zvýrazniť.
3. zatiaľ všade kde som dala tento "dlhý" blog som sa nestretla ani s jednou rekaciou ktorá by bola podobná tvojej, a to ho čítalo pekné kvantum ľudí.
1. nemusím nič a ľudia to budú čítať i tak.
2. svoju webku milujem a nehodlám ju zmeniť, pretože fanúšik a horlivý čitateľ mojich blogov prežíva čaro priamo s obrázkom, ktorý sa snažím doladiť atmosféricky stále k blogu. a ak sa to zle číta, stačí zvýrazniť.
3. zatiaľ všade kde som dala tento "dlhý" blog som sa nestretla ani s jednou rekaciou ktorá by bola podobná tvojej, a to ho čítalo pekné kvantum ľudí.
23
prosím ťa, kašli už na toho @azel -a, jeho pseudokritika je úplne smiešna., Hlavne keď si spomeniem na jeho vtipy o šľachticoch
25
@popolcek Dobre, keď ti padne za dobré klamať samu seba, ja budem ten posledný, čo bude mať niečo proti tomu. Len sa ďalej nafukuj, rob sa dôležitou, obklopuj sa ľuďmi, čo ťa budú chváliť, aj keď dáš na webku jedno veľké hovno a nikdy ťa nebudú kritizovať, keďže si ich dobrá kamarátka.
@sugy1 Zato tvoja inteligencia je skutočne prvotriedna - lezieš tu niekomu do zadku, nerozumieš ničomu, akurát sa nafukuješ. Nemáš žiadne protiargumenty, tým pádom si chudera. Pletieš sem môj blog, ktorý s tým nemá nič spoločné.
Ach jaj, načo len chodím na túto stránku medzi také deti. Asi tu naozaj nemám čo hľadať.
@sugy1 Zato tvoja inteligencia je skutočne prvotriedna - lezieš tu niekomu do zadku, nerozumieš ničomu, akurát sa nafukuješ. Nemáš žiadne protiargumenty, tým pádom si chudera. Pletieš sem môj blog, ktorý s tým nemá nič spoločné.
Ach jaj, načo len chodím na túto stránku medzi také deti. Asi tu naozaj nemám čo hľadať.
26
A vidím, že odo dnes si budem musieť dávať pozor a nesmiem nikoho kritizovať, lebo čo ak je to niekto, čo tu má x kamošov, ktorí sa na mňa zosypú, čo si to dovoľujem, kritizovať hovno, ktoré namaľovala na výkres ich kamarátka... Ste chudáci, všetci do jedného. A deti. Ste pod moju úroveň.
27
@azel mne je jedno, na mňa si kydaj, ale toto si prehnal. Ani jeden tvoj super článok nedosahuje kvalitou ani polovičku z tohto. Tak si nenamýšľaj. A chceš argumenty? OK, poď do rap battlu, ale cez TS, lebo nechcem Popo spamovať.
A neurážaj plís moju inteligenciu, fakt nevieš nič o tom, čo mám v hlave
A neurážaj plís moju inteligenciu, fakt nevieš nič o tom, čo mám v hlave
28
@sugy1 Kde máš ty monopol na posudzovanie kvality? Sa nedaj vysmiať. Od začiatku si na mňa kydala, lebo sa ti nepáčili moje blogy. A veď ja ťa nenútim to čítať.
Len mi je smutno, že sa tu ešte aj pcháš niekomu do zadku a hovoríš, že nemusí prijímať žiadnu kritiku a ževšetci, čo ho kritizujú, sú pribrzdení a tým pádom si pribrzdená ty.
Len mi je smutno, že sa tu ešte aj pcháš niekomu do zadku a hovoríš, že nemusí prijímať žiadnu kritiku a ževšetci, čo ho kritizujú, sú pribrzdení a tým pádom si pribrzdená ty.
29
A nebudem sa už k tomuto vyjadrovať, lebo to nemá zmysel. Jednak sa mi na tomto podklade strašne zle píše a jednak nebudem zvyšovať popularitu niekomu ako je táto userka... dovidenia.
31
popravde, mne sa nechcelo citat ten dlhy blog, ale tu dlhu hadku podtym som dala na jedno posedenie
32
zato mne ani trošičku nevadilo,aké to je dlhé,lebo to bolo hrozne pútavé,napínavé a dobré...áá všetko!
a mimochodom...hrozne dobre píšeš..a milujem tvoje blogy! ale seriózne,síce som ťa len nedávno objavila (ale kóóópec dobrých,včera som čítala o perinbabke..a ten sa mi hrozne páčil!!)
napíš knihu!
a mimochodom...hrozne dobre píšeš..a milujem tvoje blogy! ale seriózne,síce som ťa len nedávno objavila (ale kóóópec dobrých,včera som čítala o perinbabke..a ten sa mi hrozne páčil!!)
napíš knihu!
Napíš svoj komentár