stenajú cez steny
hladné po živote
a ty na druhej strane
túžiš po smrti
a žiješ bez duše.
Prejdi sa ulicami, sú všade. Ulicami, po ktorých si už chodila. Presne po tých.
Chodník.
Ten bubnový. Tam kde som ruky skrývala do vrecák aby som skryla svoju červenú tvár.
Podchod, eskalátor. Áno, tade si šla s ním. Tam ťa ruky objali od električky, tam stoja duchovia, vidíš sa. Vidíš sa v tej spomienke, on je za tebou a ty ho nemôžeš cítiť.
Tu je lavička pred tvojím blokom, garáž a v nej pofarbená stena. Stále tam sú.
Vidíš sa i tam.
Vidíš ich tam, ako sa to všetko odohráva na ten okamih ako k tomu miesto otočíš hlavu stoja tam dvaja ľudia, dve postavy, ty a on a všetko sa to deje zasa a potom sa len tak rozplynú.
Podkvap.
Ty a tvoje rozmočené sny.
Ty a tvoje staré spráchnivené želania.
Všetko sa ti postupne splnilo. Aj to len preto, aby si mala na čo spomínať, aby si sa mala nad čím usmievať, aby si mala po čom túžiť znovu a znovu a znovu.
A potom nevydržíš ani sekundu na žiadnom mieste, všade je toľko duchov teba a iných ľudí, až ťa ťažia, déžaví ťa ochromuje každým dychom, vzdychom, krokom, rokom, si prenasledovaná sama sebou.
A potom sú tu tie vlaky. Tieto hnusné dopravné spoje, tieto hnusné prostriedky, všetko ničia, všetko oddaľujú, všetko zbližujú.
Tieto vlaky...
aby si videla ako za oknom sneží, prší a aby si do okien mohla pozerať ako v starých filmoch, tak spomienkovo, tak nostalgicky.
A aj v tom kupé s tebou sedia.
Ako spomienka výletov, sedia tam s tebou všetci, smejú sa, a vidíš ich len v odraze okna a potom keď k nim otočíš hlavu , už tam nie sú.
Miznú.
Už dávno odišli.
hladné duše všade dookola
stenajú cez steny
hladné po živote
a ty na druhej strane
túžiš po smrti
a žiješ bez duše.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bebekex
22. 1.januára 2013 11:57
zimomriavky
Napíš svoj komentár