roztrieskaným šafkom, s boľavým zubom, čerstvo vyležanou chorobou, celá načančaná, rozkekešená, potkýnajúca sa o všetky nedokonalosti chodníka, dobreže som sa pri ševte nenatiahla na zem ale proste na yannov koncert sa nejde normálnou chôdzou.
prvá najtop vec bola, že som tam prišla o hodinu a pol skorej, akurát na konci generálnej skúšky.
áno.
vojdem do starej tržnice a počujem jak si ladí nástroje a skúša slippery stones.
pýtam sa jedného chlapíka že či môžem ostať alebo mám ísť von a on že pokojne môžem ostať.
áno. mala som private close view na yanna predtým než sa začal koncert.
a nikto ma z neho nevyhodil.
úplne som si tam stála, omámená tým aký som lucker, aj ked som nemala tolko odvahy aby som pristupila bližšie k pódiu, ale stačil mi aj z tej diaľky, stačilo mi to, že je tam, že v celej budove sa okrem kapely a desiatich brigádnikov a mňa nenachádza nikto iný. tam stál, ťukal do mikrofónu, ladil si gitarky, skúšal klavír, všetky tie jeho cililing nástroje, smial sa spolu s kapelníkmi, rozprávali sa po francúzsky a v rohu haly stála Popola s úsmevom " fet je môj svet " a tíško sa roztápala.
potom ani neviem kedy už sa ludia začali hrnuť do haly tak som utekala k tym zátarasám nech som najbližšie, nacapkala som sa zábradlie a spokojne vyčkávala. v žalúdku vzrastajúce šťastie pokojne si boptnalo a ja ani neviem čo sa dialo, dokým vyšiel na javisko tentokrát v rámci koncertu už. a popolkine srdce explodovalo spolu s hlavou aj očami aj všetkým asi.
v bielom pásikavom tričku
čiernych nohaviciach
myšacím bordelom na hlave
bradou ako no shave november
s klasickým jemným cigaretovým oparom
sadol za klavír
a ja som mu pohľadom ostala visieť na odhalenej časti ramena ktoré sa pohybom napínalo a uvoľňovalo.
a ja som sledovala všetky pohyby trička ako sa mu vlnilo na lopatkách.
a ja som ho hltala očami, nosom, ušami, rozumom ( klamem, ten som nechala na intráku )
a ja som šla pomaličky do kolien.
pri všetkom čo zahral
pri každom "thank you"
pri všetkých jeho pohľadoch do hľadiska.
zimomriavky do hlavy udierajúce takmer ako pulzujúca bolesť
stúpajúca eufória
chvenie v hrudníku
a jeho prsty hrali na klavíri
a keď hral sur le fil, stál v jednom prúde svetla úplne sám a jak sa skladba rozbehla, ústa sa mu mykli v úsmeve a trhol so sebou ako v extáze
a ja som úplne presne vedela.
po koncerte som sa nejako pozviechala a čakala dokým výjde na autogramiádu
samozrejme, našla som ho tam hneď.
stál, usmieval sa, pózoval na fotky, podpisoval, odpovedal, všetko.
tak som chcela podpis !
tak som chcela fotku !
a tak som chcela mať odvahu.
čím bol bližšie, tým vo mne vzrastala hanblivosť, nebola som schopná ani rozmýšľať.
môj mozog ako neón nad bordelom blikal a hlásal " yann. yann yann. yann. yann. yann. "
už veľa ľudí poodchádzalo. a ja som sa tam ošívala a stála a civela na neho ako pacient s pokročilou demenciou.
ísť? neísť? bože to je stres, bože hanbím sa. veď je to on.
ON.
ON.
ten BOH zo všektých mojích príbehov.
ON.
kráľ mojich uší, prameň mojej inšpirácie, vládca môjho playlistu, moja duša po jednej strune spojená s jeho, TEN ktorý ma bezprosterdne privádza k slzám všetkých druhov a JEDINÝ chlap ktorému pristane náušnica v uchu, prsteň na prste a aj cigaretový dym na ňom vonia.
urobila som krok, dva
a vrátila sa.
čo to robíš hlupaňa, choď tam.
krok dva
a zasa som sa vrátila. rozhodila som rukami a hádala som sa v hlave sama so sebou.
chceš tú fotku !!!!!!!!!!! chceš ten podpis ! padaj tam ty teľa nemožné !
podišla som k stolu
a vyšlo zo mňa
EGRH?
Yann sa na mňa prekvapene pozrel.
V tej sekunde jak mi pozrel do očí z tých 40tich centimetrov, som sa rozpadla a a v tej istej sekunde sa všetky moje bunky zlúčili nazad.
celá červená som mu podala vstupenku.
pochopil že chcem podpis
usmial sa, ešte raz na mňa pozrel a podpísal sa mi.
samozrejme, že som si všimla jeho dlhé prsty, ešte viac som sčervenala a s priduseným thnky som zdrhla a dýchala
dafaq did just happened.
v hlave som sa fackala. ty debil, ešte fotku chceš.
ale už mám len 10% baterky.
ale nebuď blbá, chceš fotku.
ale ja sa hanbím
ale neser ma už !
ale
boha ?!
ok
zasa som sa otočila k nemu a nervózne som sa kolísala na špičkách a kútikom oka po ňom pozerala. spokojne sa opieral rukou o stôl, v druhej držal pivo a existoval a ja som išla zasa umrieť aký bol.
chceš fotku !! nútila som sa k nemu pristúpiť. ale toto už bude vyžadovať aj nejaký zrozumiteľný slovný prejav.
zasa som urobila krok dva a otočila sa preč.
a zasa
a urobila som to asi ešte trikrát. a v hlave som sa mala chuť odstreliť na mieste.
lebo si toto moje kľučkovanie všimol
a keď som si všimla že na mňa pozerá a smeje sa, už asi trápnejšie mi byť nemohlo.
tak čo už ked som teľa
úplne purpurová som k nemu prišla
" photo? " spýtal sa ma.
prikývla som
" you are not able to talk? "
pokrútila som hlavou
zasmial sa
"thats cute"
podišla som k nemu
vdýchla som vôňu života
cvak cvak cvak.
a bolo to.
a ja som zrôsolovatela a premenila sa na číro číre chodiace nekoncentrované šťastie.
vysmiata ako lečo, červená ako prasa som mu velmi nezrozumitelne poďakovala, na čo sa len usmial a povedal niečo po francúzsky
a vytrielila som domov.
neviem čo viac by som ešte napísala, lebo vzhladom na to že sa to stalo pred dvoma hodinami ešte stále niesom plne triezva od šťastia a pri vedomí
a ešte dlho nebudem
its beautiful as life can be
( will it be like today for the rest of our lives? )
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
tasha5
24. 2.febuára 2015 00:43
:happy: krasne dojimave, jedno z naj co som citala a to je laska :-S jejko ergh
2
zlate
Kamko tvrdi, ze sa mu u nas urcite nepacilo, dam mu toto precitat, aky cute zazitok si odnesie z bratisky
Kamko tvrdi, ze sa mu u nas urcite nepacilo, dam mu toto precitat, aky cute zazitok si odnesie z bratisky
3
@leilla neviem prečo by sa mu nepačilo šak tak pekne sme hulakali a tlieskali ( a zomierali niektori )
Napíš svoj komentár