Vysoko na nebi.
Jedna malá hviezda. Jedno drobné súhvezdie.
V malíčku horkosť, na prstenníku sľub, v prostredníku dĺžka klavírneho rozsahu ukazovák ako poď sem a palec, ten bruškom hladí po unavenej tvári.
Po tvojej tvári.
Po tvojej unavenej tvári. Prebehnem prstami, každým zvlášť. Pobozkám tmavé viečka, tak ako to robím. Vsajem ťa do seba, aby si tam dlhšie ostal a ja ťa mohla v každý večer podobný dnešnému vytiahnuť z dotykovej pamäte, z pier ti vykresliť úsmev a živiť sa tak.
Živiť...
Náchylná odchádzam, posadnutá ostávam, zmŕtvychvstaná prichádzam.
Cítim ťa.
Usmievaš sa kde si.
A vieš....
o mojom celom srdci.
O všetkom.
Ako sa tam v čínskom porceláne prelieva biely čaja večne vrie.
Večne...
Ligotavo, jasavo.
Z každých slov vstávam z prachu a do noci sedím na tvrdej doske a hľadím tam na ulicu.
V paranoji.
Unavená.
Ale spokojná.
Vraciaš sa.
V predstavách, fatamorgánach, ilúziách, sladkých rozvidneniach o lakovanej spomienke.
Pretieram ju každý deň, nech je čím priezračnejšia, čistejšia, silnejšia, jasnejšia, no ona je vždy svetlejšia, bledšia..
bledšia..
a potom keď budem sedieť vo vlaku, zmizne úplne a dá priestor novej.
A ona odíde niekde do tancujúcich lupeňov ako istota že to nie je sen.
Nie je.
Štípem sa každé ráno po prebudení.
Už ma bolí celá ruka.
A i tak moja extáza pokračuje...
Pokračuje, víri sa v úsmeve, škľabí sa budúcnom, kde sa mi o tebe sníva...
Na hnedej látkovej pohovke s farebnou prikrývkou sedela žena.
Mala svetlohnedé vlasy, úsmev na tvári.
vedľa nej ležal muž s hlavou položenou na jej lone.
usmieval sa. oči pozerali do krbu.
teplého.
príjemného, útulného.
ona mu prstami preberala vlasy, hladila ho na spánkoch a ruky jej voňali po levanduli.
muž zakrátko zaspal s úsmevom na tvári, ktorý o chvíľu spánok zbozkával do príjemného sna a ženu pohladil po tvári.
love is to be made
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár