Stojíme na svojich životoch
ako na kachličkách v kuchyni.
Ako na tých kachličkách
stála som.
v čiernom veľkom tričku a čiernych šortkách so sedmokráskami.
spievala som si, tancovala som si a medzitým som aj varila.
pozeral si sa s úsmevom, sem tam si to nevydržal a priskočil si ku mne zo zadu, spredu, len tak ma chytil, tvár do rúk a bozkával dokým mi nezačali prihárať hranolky.
čakala som že budeš nesmelý, no ty si bol úplne nástojčivý.
páčilo sa mi to.
celá tá tvoja dravosť.
nutnosť.
tá potreba.
a tak koniec koncov, bola to všetko jedna veľká sila.
všetko to.
všetky tvoje úsmevy, neprítomno-zastreto vzrušený pohľad.
brány ku hmlovinám.
vesmír.
celý.
pozrieš z okna a za ním vidíš neznáme galaxie.
a je to celkom reálne.
" štipni ma či to nie je sen."
" neštipnem. pohryziem ťa."
pohrýzol si ma a mne sa nesnívalo.
tam si bol celý reálny.
chutil ti obed, a pili sme vodku s džúsom.
bola hnusná.
ale ten džús nám chutil.
a potom zasa
a zasa
.
.
.
.

a potom film skončil.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár