Sumár sumárum životných pravdičiek

šla som si len tak popadať po zemi.
len tak som sa schytila a šla sa poodierať.
jedna modrina, druhá modrina, jeden prasknutý steh, tu modriny z úderov srdca na hrudnom koši.
prezerám si ich, prstami ich stláčam a pripomínam si ich bolesť.
a naraz len tak sedím na zemi, v snehu, mrzne mi riť a ja len tak rozmýšľam, načo sú metafory.
vážne načo?
na vyhnutiu sa priamej pravdy?
zaškieram sa sama len tak do povetria, že áno, presne na to sú.
keď človek nechce priamo vykričať že mu je na piču, tak to radšej zaobalí do všetkých alobalov a obalov a fólií a slov a slovných spojení a nezmyselností a iných chujovín, ktoré to akože skryjú.
a potom na som pyšne hľadí že ó, to mi je kurva poézia jak hrom.
a aj tak nevyliečil tú svoju chorobu, tú náladičku, len v nej pokračuje.
a číta si ju dokola pyšný na seba a je mu ďalej chujne takže vlastne dosiahol veľké hovno.

ale proste nechcem toto rozoberať, to ma len tak napadlo keď som ráno zalievala kávu a robila omeletu.

po schodoch som zletela za tebou, pritisla ťa o stenu a ty si sa len smial.
proste si sa mi smial.
normálne sa ti až divím že si mal odvahu smiať sa mi.
už mi skoro ruka trilkovala vo vzduchu.
a čo že vidia.
a čo.
nehanbím sa za to.
a nie, vôbec nie som patetická, vôbec nepreháňam a je mi jedno že ťa obcmúľavam každú sekundu keď si tu.
nie som ani urazená, nie som ani hysterická. nie.
som proste...
niesom.
momentálne neexistujem. povedala som si že nechcem, tak som prestala byť a začnem existovať potom keď sa zasa uvidíme a keď ti bude, chýbať a to mi ver môj milý že ti budem.
zbytočne sa náhraduješ, ja som jednoducho nenahraditeľná, neskromne si poviem.

radšej sa idem vyvaliť do tej postele a počúvať si svoje sebecké pesničky, alebo možno si pôjdem kúpiť novú blúzku, lak na nechty alebo čo. veď tých nie je nikdy dosť.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu