Užiť si ho.

Biela šálka z krehkého porcelánu.
Turecké ornamenty.
V nej zázvorovo-škoricový čaj.

Láka ťa to?
Tá vôňa, mierny orient, no i tak je v tom čosi staré.
Možno ten klavír, čo sa ozýva izbou, možno umelé kamélie a ozajstné orchidey.
Možno ťa mätie moja postava stojaca v prostriedku toho orientálneho sveta, mieša sa s mojím.
Steny sa menia.
Nebývaš impulzívny.

Vojdeš?
Príď.
Sadni si ku mne, tu na tento koberec.
Možno vzlietne bez toho aby sme mali lampu.
Lampa nemusí byť.
Stačí sviečka.
Tá ožiari dokonale všetko čo má.
Tvoje líca, tmavé viečka.


to náhle ticho na konci nám dáva zvláštny pokoj.
nepotrebuješ nič.
všetko odlož a príď ku mne prázdny, nahý.
ja ťa naplním
odejem
predstavami, snami, úsmevom, bozkami.


Za oknom zúri búrka.
A pred oknom vášeň
dva svety
pár vôní
ruka
jedna
druhá
spojené v jednom kŕči.

Tak čo, láka ťa to?
Prísť dnu, na ten perzský koberec, sadnúť si naň, ponúknem ťa čajom.



To je ono.
Je to dobré
A dobré odchádza.
i tento večer sa pominie.
a príď ďalšie.

no teraz najviac chceme tento.
čo s tým chceme urobiť?

užiť si ho.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu