Nikdy som si nemyslela, že jedno Ahoj mi zmení budúcnosť
Vstávať každé ráno s pocitom, že deň bude rovnaký ako ten predtým nie je nič moc. Sem-tam nejaké rozptýlenie typu káva s kamoškami, nákupy... Cez víkend nejaký dobrý film a potom zasa odznova. Stereotyp je možno niekedy dobrý. No prežívať to isté dookola každý deň nie je bohviečo.
Potom sa raz ráno odrazu prebudíš a zistíš, že už nič nie je ako predtým. Môže to byť v dobrom, ale aj v zlom zmysle.
Mne do toho vstúpil on.
Môj stereotyp nebol nijak hrozný, so svojím životom som bola spokojná. Ak som potrebovala zmenu, vždy sa niečo našlo. Mala som priestor na nudu, ale aj na stres z toho, že nič nestíham. Pekne sa to striedalo. No on priniesol do môjho života niečo nové.
Naše prechádzky, kávičky, jeho cigarety, naše záľuby. Každá minúta s ním je úplne iná. Keď rozpráva, nikdy sa nenudím. Hovorí mi o veciach, ktoré som v živote nepočula. Hovorí to s takým zapálením, až si myslím, že je to neskutočné. Keď mi volá, vždy je to rozhovor minimálne na hodinu. Nie, nebavíme sa o počasí. S ním rozoberám veci, ktoré nerozoberám s nikým iným. Hovorí to, nad čím premýšľam. Ja viem zasa vždy čo chce povedať, ak nedopovie vetu.
On je najzvláštnejší človek akého som kedy stretla. To som mu už aj povedala. Zasmial sa a spýtal sa prečo. Keď som odpovedala neviem, usmial sa.
Sme tak veľmi odlišný a zároveň nás niečo silné spája. Cítim to. A určite aj on, inak by nerobil veci, aké robí.
Možno si to neuvedomuje, no namotáva ma viac a viac. A možnože áno. Neviem či by som chcela vzťah, no toto je niečo úplne neskutočné a som šťastná. A to je v tejto chvíli to hlavné.
Viem, že ho nechcem stratiť, pretože stretnúť človeka ako je on je niečo výnimočné. Niečo čo sa nestáva každý deň.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.