Spôsobom akým to povedal ma privádzal do rozpakov. Stačil pohľad, je starší odo mňa. Strapaté čierne vlasy mu neposlušne padali do jeho krásnych zelených očí. Už viem čomu sa hovorí láska na prvý pohľad. Z môjho rozjímania ma vytrhla jeho vecná poznámka. „Poď dole, určite si hladná.“ Chcela som byť silná ale moje telo bolo proti. Nebyť Nathaniela pravdepodobne by som skončila na zemi. Začervenala som sa. „Ďakujem..“ rýchlo som odvrátila pohľad. S bolestnou grimasou sa mi podarilo posadiť na posteli nastoknúť na moje bosé nohy niečie šľapky. Keď som si chcela napraviť tričko uvedomila som si, že mám na sebe cudzie veci. Obyčajné čierne šaty, boli však jednoducho pekné. Pomaly som podišla ku dverám a stlačila kľučku. Všade bola tma a ja som šla opatrne po schodoch, na chrbte som cítila Nathanielov pohľad. Hanbila som sa, ale nedalo mi a spýtala sa. „Tu bývaš??..“ otočila som sa smerom ku schodom ale nikto tam nebol. Kde je??... pomyslela som si a zacítila som chladný dotyk na svojom krku. „Tu som.“ Zľakla som sa a prudko som sa otočila k nemu. „Vyľakal si ma!!... Nabudúce to už prosím ťa nerob.“
Bola som zahĺbená do myšlienok keď ma zrazu potiahol za ruku a doviedol do kuchyne. Jeho dotyk, ktorý ma pred malou chvíľou vystrašil mi dodal odvahy a vošla som do miestnosti. Sedeli tam dvaja ľudia. Žena a muž, ktorí by mohli byť jeho rodičia. Sklopila som zrak a ledva počuteľne som povedala len dobrý, na koľko som nemala vôbec predstavu aká časť dňa práve je. Na ich srdečný pozdrav som pokrčila plecami a bezducho som si sadla na stoličku. V miestnosti bolo prestreté asi k večeri. Nathaniel si ku mne sadol a kývol mužovi čo sedel oproti mne. „Vitaj dievčina.. som rád, že si v poriadku.“ Zdvihla som pohľad k mužovi, čo sa mi prihovoril. Moje rozpaky sa len zväčšovali. Želala som si len jedno byť v mojej posteli a práve sa zobudiť a vedieť, že toto bol všetko len zlý sen. Ostalo tam medzi nami ticho. Nikto nič neprehovoril a ja som len beznádejne pozerala do zeme. Zrazu sa ozval príjemný hlas ženy. „Nath? Ktože je toto okúzľujúce dievča?“ Na mojej bielej tvári sa zjavila červeň a ona sa len usmiala. Nath si len odkašlal a prehovoril. „To je dlhý príbeh teta.“ Chvíľu bolo medzi nami ticho a zrazu sa ozval muž. Trhlo so mnou. Jeho hlas bol hlboký.
„Nath a ty Laoine poďte potrebujem sa s vami pozhovárať. A vy mladá slečna sa s chuti pustite do jedla. Nemusíte na nás čakať.“ Usmial sa na mňa a ja som mu úsmev nesmelo opätovala. Keď som počula, že dvere za nimi sa zavreli, začala som tuho rozmýšľať o úteku. Hovorí sa, že vždy radšej ostať ale v mojom prípade to nehrozí! Musím ujsť a to čo najrýchlejšie. Veľmi potichu som sa vytratila z tmavej kuchyne a hľadala východ. Nebolo to také ťažké. Kúsok od kuchyne stále veľké drevené dvere uprostred chodby. Pootvorila som ich. Bola už tma tak som predpokladala, že už je večer. Nervózne som sa pozrela dozadu a vyšla za dvere. Potichu som ich zavrela a pozerala sa okolo seba. Všade okolo bol len hustý les. Bála som sa, nevedela som kadiaľ mám ísť. Rozbehla som sa stredom a šla som po vyšliapanom chodníku. Pozrela som za seba a zistila som, že ma obklopuje len hustý les. Po dome neboli ani stopy. Oprela som sa o strom a zhlboka som vdychovala čerstvý vzduch. Okamžite som stíchla keď som začula kroky.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár