Niektoré veci sa nemenia

Sedela oproti nemu a hľadela mu do očí. Obaja boli ticho a bolo cítiť mierne napätie. Nie však nepríjemné, ale asi také ako šteklenie na prstoch nôh. Už dávno medzi nimi nebolo nič nevypovedané. Vedeli úplne všetko o svojich dušiach . Po rokoch boli konečne sami, s fľašou vína a bez nutnosti divadla ktoré pred svetom kedysi hrali.


Povzdychla si. V hlave rátala a popritom hodnotila svoje pocity. 7 rokov od začiatku, 5 rokov od konca. Pribudlo mu pár šedín,jej ubudlo viac než pár ilúzii o svete. To bolo všetko . V jej vnútri sa nepohlo nič. Kedysi by ju to rozhodilo ,dnes ju to zvláštne upokojovalo.

V jej nestálom svete neustálych zmien,útekov...po všetkých veciach čo sa medzi nimi stali... po výčitkách, vyznaniach, odlúčeniach a turbulenciách... bol on jej domov. Nemuseli sa dotýkať a aj tak ho cítila na sebe. Mala pocit instantného šťastia plynúceho z jej vnútra.  Smiala sa lebo bola v tej chvíli nekonečne šťastná už iba preto lebo tam bol. Rovnako ako pred siedmymi rokmi,prešla by pol sveta aby to mohla zažiť na 5 minút.


Nech mala v živote pochybnosti o hocičom,vedela že týmto si je istá. Že to bola naozaj láska. A nech sa udeje čokoľvek v živote, vždy bude.


Opýtal sa jej na čo myslí. Odpovedala úprimne.


Usmial sa,objal ju a povedal jej že ju ľúbi. A ona vedela aká navždy bude jej odpoveď .

 Záchod

1 0 0 0 1

Komentuj

3 komenty k blogu