Keď sme v ten večer pri sebe ležali a prvý krát nechali toho druhého vstúpiť mu do hlavy,netušila som že to povedie na jazdu po húsenkovej dráhe. Nikto ma nevaroval. Nedalo sa nato pripraviť a ani tomu predísť.
Nie,nezamilovala som sa do teba hneď vtedy. Ani neskôr keď už sme od seba nevedeli odtrhnúť ruky a dovolila som ti dotýkať sa môjho tela. Stalo sa to vtedy keď si sa nenávratne dotkol mojej duše. A mňa to zastihlo absolútne nepripravenú. Ale tu už nebol priestor na otázky a povolenia. Od vtedy ako to prišlo sa môj svet navždy zmenil. Pocity zatienili všetko. Tú hlúpu situáciu v ktorej sme boli,nevhodnosť toho celého,morálne zásady, obavy o budúcnosť . Od začiatku som do toho išla zo srdcom na dlani. Vlastne som netušila k čomu som sa upísala. Nemala som nad tým kontrolu. Všetko si mal vo svojich rukách.
Bolo to ťažké. Dostať sa ti pod kožu. Bol to zdĺhavý a miestami bolestivý proces ale nakoniec si ma pustil k sebe. Vo všetkých smeroch. Spadol si do toho,napriek všetkým tvojim skúsenostiam a sklamaniam zo života. Tak trochu si stále chcem nahovárať že to bolo inak,že to pre teba nebolo rovnako dôležité ako pre mňa. Ale my sme si predsa nikdy neklamali. Poznáme sa dokonale,svoje telá aj duše. Stačí jediný pohľad.
Nikdy som si nemyslela že sa dá cítiť niečo také silné. Také úprimné. Jednoduché a zložité zároveň. Úplne ma to dostalo. Ty si ma dostal. Vždy som sa pred tebou cítila nahá. Odhalená. Ale nie fyzicky. Nikdy som to nevedela dobre skrývať. Nemusela som ti vyjadrovať city slovami. Dalo sa mi to všetko čítať v očiach. Stále sa dá. Nikdy ma to neopustilo,je to ako môj tieň. Čím viac som sa snažila bojovať,tým viac ma bolelo pomyslenie že ťa stratím úplne. A možno už sa tak stalo.
Kedy to prejde? Kedy sa s tým zmierim? Necháš ma už konečne ísť a nebudeš prilievat soľ do rany? Nechám ťa už konečne odísť ja? Alebo budeme navždy cítiť tú krivdu osudu a tvojho rozhodnutia?
Mám pre teba milión otázok ktoré sa chcem spýtať. Milión vecí ktoré ti chcem povedať. Konečne sa prestaňme hrať divadlo. To je pre ostatných. Nie pre spriaznené duše.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
eriz_
26. 6.júna 2017 16:44
krasne napisane, az ma to dojalo.. mam pocit, ze ta uplne chapem
Napíš svoj komentár