Chcel by som napisat mnoho duchaplnych myslienok, ktore mi bludia hlavou..ale zrejme mi to nepojde. Ludsky mozog je naozaj zazracna vec. Chvilu mi hlavou bludia myslienky o vaznych veciach, hned nato zacnem rozmyslat o blbostiach. Zase mi zacina byt zle z ludi, zo vsetkeho. Zase mi napadaju myslienky odist z tejto krajiny a ist si hladat stastie niekde inde. Niekde daleko..kde ma nenajde nikto. Ani uboha spomienka na minulost davno zabudnutu.

Pre mna vsak nikdy nebude zabudnuta. Budem na toto naozaj spominat cely zivot. Na prebdene noci nad knihami..ma toto pre mna svoje osobite caro? Ma pre mna este stale to caro si ist sadnut po skole a diskutovat o 1000 raz prediskutovanych temach? Ma este pre mna caro toto vsetko?

Mam chut odist. Naozaj. Chcem odist do nejakej slnecnej krajiny a zacat este raz so vsetkym. Uplne so vsetkym. Mnohi si povedia ,,preboha mas 17, co ty chces, mas tu rodinu, priatelov, kam ty chces ist?,,Odpoved: uniknut sam pred sebou. Rozmyslat na pobrezi mora cele hodiny o tom co je spravne a co je dobre. Rozmyslat nad nevyhnutnostou smrti, nad krasou rodiaceho sa zivota, nad samym sebou..kam by clovek az zasiel s tymito myslienkovymi pochodmi?

Rozhodnost. Sila. Schopnost rozhodnut sa spravne. Uzivat si? Pokrytec. Nestastne milovat? Blazon. Robit to co ma bavi? Raz prestane. Zit v knihach , ktore dojimavu k slzam? Melancholik. Na vsetko je odpoved..

Uz ani sny pre mna nie su to, co byvali. Zaspat..zaspat navzdy. Opojna slast. Snivat o prenadhernych veciach, ktore cloveka nevydesia, ale naopak obohatia..dodaju mu silu, vieru..nemozem sa spoliehat na Boha, pretoze mi nepomoze so vsetkym..nemozem sa spoliehat na vieru..pretoze ma sklamala..tak naco sa mozem spoliehat? Na seba. Lenze ja uz nemam silu tomuto vsetkemu vzdorovat. Lutost ma zoziera. Uz nedokazem pomoct ani sam sebe..je toto normalne?

V dnesnej dobe uz nemam cas ani rozmyslat. Ak by som vsak raz zacal asi by som uz neprestal..hodiny ako sekundy, sekundy ako hodiny. Zmysel casu stava sa nepodstatnym. Podstatny je ciel uvazovania. Casto sa mi stava, ze sa nedostanem nikde. Strata casu? V ziadnom pripade...

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
ewellyne  23. 2. 2009 19:19
našla som sa v tvojom článku, ale na BOHA mám opačný názor.. len vďaka nemu som sa z toho dostala a vládzem kráčať ďalej po ceste zvanej "život"..
2 
fotka
tinka23  23. 2. 2009 19:37
na tvoje zložité myšlienkové pochody je stále ťažšie a ťažšie hľadať vhodné slová..a tak radšej nepoviem nič, aby som netrepla..ale 5 hviezdičiek máš mať
Napíš svoj komentár