Jedného pekného májového dňa som si kráčal popri potoku K******ke. Radosť mi okrem teplých lúčov slnka hladiacich moju tvár ozdobenú niekoľkodňovým riedkym strniskom robil spev vtákov. Droz plavý - vždy slušne zdraví. Penica čiernohlavá - penis vraj nie je hlava. Príroda ma vždy naučí čo-to o živote.
Ako to už býva so všetkým na tomto svete - ani tento stav nebol bezchybný. Vecou, ktorá mi kazila dokonalý zážitok, boli odpadky na brehu a v samotnom potoku - neveľa, ale predsa. Jeden z odpadkov sa však oku vychutnávajúcemu krásu mohol zdať skôr ozdobou než špatou. Uchvátená vírom sa pod malou kaskádou pomaly otáčala zvláštne ozdobená sklenená fľaša, neschopná pustiť sa dole prúdom. Páčila sa mi jej modrá farba alebo mi bolo ľúto, že sa tam chuderka takto krúti celý deň a už sa určite cíti, kiežby vyšla z kolotoči (sic)? Ktožehovie. Isté je, že som sa rozhodol ju vyloviť. Stačilo tridsať sekúnd, spadnutý konár z brehu a jedna zamočená teniska, aby fľaša znovu zažila, aké je to pocítiť kontakt s ľudskou rukou.
Aby som to skrátil - vo fľaši bol lístok s odkazom, čo je dôvod, prečo vôbec píšem tento blog. Správu z fľaše uvádzam v takmer neupravenej podobe:
Milý Ktokoľvek si našiel túto správu,
neviem ani kde začať. Som mladý muž z celkom dobrých sociálnych pomerov, s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a priemernou prácou. Napriek tomu mám vážny problém, ktorý ma dotlačil do tohto radikálneho riešenia.
Mám množstvo záujmov a aj nejaké tie životné skúsenosti. Nechcem pôsobiť namyslene (ako keby na tom záležalo, lol), ale viem aj celkom dobre poradiť. Moje názory na umenie a kultúru sú prinajmenšom nadpriemerné. Pred istým časom som niečo gúglil a narazil som na slovenský portál pre mladých www.birdz.sk. Pozrel som tam nejakú diskusiu a viac ma to neinteresovalo. O pár týždňov neskôr som tam znovu zavítal - opäť náhodne. O deň nato som tam zavítal vedome a bez toho, aby som predtým niečo gúglil. Prekliklal som rôzne veci, bez toho, aby som hľadal konkrétnu tému alebo tak.
Dni plynuli a ja som nielenže chodil na Birdz denne, ale aj nadobúdal sympatie či antipatie k jednotlivým užívateľom. Najviac sa mi páčil jeden chalan, ktorého nick som si ale nezapamätal, lebo bol dlhý jak riť a nedával mi zmysel. Postupne ma omrzelo len čítať a povedal som si, že by bolo fajn aj sám sa zapájať do aktivity na portáli.
Skúsil som to z viacerých prehliadačov a zariadení, no bez úspechu... Z nejakého zvláštneho dôvodu (čo je kurva "migrácia systému"?) to proste nešlo a pokiaľ viem, stále nejde.
Viem, že to znie debilne, ale stále viac ma to trápilo. Trápilo ma to pre dôvody, ktoré som uviedol vyššie - viem poradiť, viem hodnotiť, mám názor - a teraz viem povedať, že nie horší od ostatných birdzákov. Oni ho potrebujú počuť. Svet potrebuje počuť môj názor! Možno som sa z toho zbláznil...ale to je už teraz jedno. Rozhodol som sa skoncovať s tým a svoju frustráciu z nemožnosti zaregistrovať sa na Birdzi a zároveň závislosť na tomto portáli vyriešiť radikálne.
Začala jar a ja som sa vybral bivakovať do lesov pod O****m vrchom v K******kej doline. Ak prežijem, prežijem, ak neprežijem, nevadí. Moja duša bude naveky migrovať v týchto lesoch, tak ako bude hádam naveky migrovať systém na Birdzi.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Tento príbeh ma zaujal. Je to pokračovanie Trhliny? Našiel sa ten neborák vbc niekedy?
Napíš svoj komentár
vďaka pubertslatinočelnýovi sme sa o tebe dozvedeli. Oplatí sa písať odkazy do fliaš. Považuj to za okamih, keď Birdz počul tvoj hlas. Oficiálne prehlasujem tvoju dušu za voľnú. Rada totiž chodím po lesoch, no nechcela by som tam chodiť s tým pocitom (a tobôž nie tam vodiť svoje DETI, ktoré ešte nemám), že sa tam preháňajú nejaké duše. Takže ťa prosím, aby si láskavo odtiaľ vypadol.