Vstala z postele a išla priamo do kúpeľne. Musela si pustiť, čo najstudenejšiu vodu aby sa prebudila. Zatiaľ čo voda odtekala a napĺňala vaňu posadila sa na záchod. Vyhrnula si nočnú košeľu k stehnám a začala sa modliť. Bolo to jediné, čo ju vždy uspokojovalo. Nemusela prísť ani k prvému Zdravasu a už bola celá vlhká. Nedokončila, čo začala. Nemohla. Dala sľub sebe aj cirkvi. A tak poslušne vstala, vyzliekla si košeľu a ponorila sa celá do ľadovej vody. Nie, že by ju to zbavilo vzrušenia, bolo to len ďalšie pokračovania. Vzrušovalo ju to rovnako ako modlitby. Zistila to keď bola malá a matka ju týmto spôsobom trestala. Začala keď jej boli dva roky ale už v šiestich vedela, že ju to napĺňa potešením. Samozrejme, keď bola staršia musela sa pretvarovať a tak si pred zrkadlom nacvičila výraz smutnej a utrápenej tváre. Nikdy to nebolo ťažké. Ale orgazmus, ten nedosiahla nikdy, nemohla, bolo to zakázané.
Keď vynorila hlavu zo studenej vody cítila sa ako znovuzrodená. „Určite sa tak cítil aj Ježiš keď ho krstili“, zašepkala polohlasne. Ale to už z chodby počula šušťanie a vedela, že ju jedna z jej nových sestier špehuje na príkaz najvrchnejšej. Vyskočila z vane, rýchlo vypustila vodu a bežala sa prezliecť do svojho čierneho prevleku. Do svojej mníšskej rovnošaty.
Chodba bola preplnená pomaly sa pohybujúcimi ženami. Zo steny ju pozorovali prázdne oči svätých žien. Ruky mali vzopäté do modlitby, ale aj tak mali čas súdiť ju tými prázdnymi očami. To bol pre Ingrid znak, že sa neoddávajú naplno modlitbe. Len predstierajú aby mohli súdiť a zavrhovať. Tak ako všetky ich predstavené v tomto kláštore. Určite vedia, čo robila v kúpeľni.
Nemohla sa dočkať príchodu do kostola na rannú modlitbu. Posadila sa do prvej lavice a uvidela ho. Tak hrdo pribitého ku kusu dreva. Z rúk, nôh a bohu mu kvapkala krv. A aj cez všetko to utrpenie sa na ňu usmieval, len na ňu. Vyhrnula si rovnošatu a kľakla si na drevenú lavicu. Cítila ako sa jej triesky vtláčajú do mäsa. Robila to každé ráno a triesky už vedeli kam sa majú vpichnúť. Takto prežívala jeho bolesť, jeho muky a on to vedel. Preto sa na ňu usmieval. Pretože vedel, že je na správnej ceste milovať ho. Nevnímala kázanie kňaza, radšej sa celou mysľou ponorila do svojich modlitieb. Ani nevedela ako a znovu začala cítiť ten slastný pocit z rána. Nemohla si pomôcť a na ústach sa jej objavil úsmev, ktorý jej trhal kútiky úst. Cítila sa ako opojená, nechcela z tohto miesta odísť. Prebrala sa až na zavŕzganie lavice vedľa nej.
Otvorila oči a videla jej starú hnusnú tvár ako sa k nej približuje. „Posaďte sa sestra, omša sa už skončila“, povedala pokojným hlasom. Bohužiaľ, Ingrid si zabudla zakryť svoje doráňané kolená a tak mala sestra Predstavená výhľad na to, čo robila.
„Vidím, že vaše zlozvyky sa nám nedarí potláčať. Chápem, Vaša matka vo vás zanechala silné stopy.“
„Nie sestra, nie je to tak ako si myslíte, sú to len rany od toho ako som sa ráno šmykla na schodoch.“
„To je dôveryhodné vysvetlenie, ale ako mi vysvetlíte, že znovu opakujete svoj ranný rituál?“
Vedela to, Ingrid bola presvedčená o tom, že tá pošahaná z vedľajšej izby ju sleduje. Teraz o tom mala aj presvedčivý dôkaz a nezostávalo jej nič iné len sa k svojim činom doznať.
„Áno sestra, máte pravdu, znovu som podľahla svojim túžbam. Som slabá.“, povedala Ingrid polohlasne. Nebolo jej príjemné, že sa musí znovu spovedať zo svojich hriechov. Nechcela to ani nazývať hriechom. Po tom, čo sa konečne zbavila svojej matky sa jej priplietla do cesty táto dožívajúca fosília.
„Ja viem sestra, že s tým bojujete a v tom vám chcem pomôcť. Zistila som, že tu máte množstvo voľného času a priestor na oddávanie sa svojim slabostiam. Našla som riešenie. Nechám vás premiestniť do Bratislavy. Je tam detský domov, ktorý spravujeme. Určite tam prídete na iné myšlienky. Zbalíte sa ešte dnes!“
Ingrid tomu nemohla uveriť. Posielajú ju preč od neho aby mohla nejakým bastardom utierať zadky. „Nemôžem ho opustiť, nemôžem.“, opakovala neustále. Sestra Predstavená vstávala a pritom sa znechutene pozerala na Ingrid. „Myslela som, že vašu chorobnú viazanosť na neživé predmety sme už dávno odstránili. Ako vidím, to čo som spravila Vám len prospelo.“ Otočila sa, prežehnala sa pred najsvätejším a odišla. Ingrid tam nechala opustenú. Tak ako každý v jej živote okrem neho. Nie, nemohla ho tu nechať. Nie po tom, čo jej ukázal svoju lásku. Rozhodla sa, musí mu ju dokázať tiež. Dnes v noci.
Keď sa vrátila na svoju izbu, čakal ju tam lístok na vlak. Všetko už bolo potvrdené a schválené. Ingrid v rýchlosti nahádzala veci do svojho kufra. Nebolo toho veľa, len dva ďalšie čierne mundúry, mydlo a ruženec. Prezliekla sa do nočnej košele a sadla si na posteľ. Bude čakať. Bude netrpezlivo čakať na svoj čas. Minútová ručička na hodinkách sa lenivo posúvala ďalej. Za oknom už bola tma. Musela trpezlivo čakať na správny čas. Vedela, že o ôsmej večer prebieha posledná modlitba v kaplnke. Do deviatej už budú všetky jej sestry spať. Vtedy príde jej čas. Vytratí sa zo svojej izby a potajomky sa prikradne do kaplnky kde spečatí svoj sľub. Určite už na ňu čaká, prisahala mu, že príde.
Presne o deviatej sa Ingrid postavila z postele. Vyzliekla si nočnú košelu. V zrkadle zazrela svoje nahé telo. Jej malé biele prsia boli obsiate drobnými zimomriavkami, pohladila ich. Rukou skĺzala po bruchu, zastavila sa pri jazve, ktorá jej zostala z operácie. Jediný dôkaz toho, že sa jej dotkol aj iný muž. Keby mohla, vyškriabala by ju zo svojho tela. Rukou sa posunula nižšie k lemu nohavičiek. Zobrala ho medzi prsty a sťahovala až kým nohavičky nepadli ku kolenám. Až teraz, keď sa videla nahá zistila, že je dokonalá. Krásna a dokonalá. Svoje nahé telo prikryla županom a bosá vyšla z izby. Je pripravená.
Cez budovu sa dostala nepozorovane. V knižnici sa ešte svietilo ale nikto kto tam sedel si ju nevšimol prechádzať, boli ponorený do svojich myšlienok. Alebo zaspali. Keď vyšla na zadný dvor ohromil ju ľadový vietor. Bosé nohy ju začali oziabať a bolieť zo stúpania na štrk, ktorý bol rozsypaný v záhrade. Cítila ako sa jej suchá koža na stehnách začala sťahovať. Uvedomovala si, že normálneho človeka by to zastavilo. Ale on vedela, že predtým ako s ním splynie musí prejsť tŕňovú cestu ako on. A tak krôčik po krôčiku našľapovala na ostré hrany kamienkov a zložila si župan aby ešte viac cítila ako jej vietor vráža do kostí. Po dlhej chôdzi sa ocitla pred dverami kaplnky.
Vošla dnu so sklonenou hlavou. Už od dverí videla ako sa na ňu pozerá a znova sa usmieval. Áno, čakal na ňu. Len na ňu! Od radosti takmer vykríkla. Jej nohy zanechávali na dlažbe krvavé stopy ale ona si toho nevšímala, videla len jeho, osvetleného svetlom sviečok. Začala sa približovať. Cítila sa ako nevesta, ktorá ide k oltáru. Cítila, že jej sen sa konečne splnil. Vezme si ju, konečne mu bude patriť.
Prišla až k oltáru. Nachvíľu zastala aby sa mohla pomodliť prvý Otčenáš z ruženca. Potom pristúpila k oltáru, vyliezla naňho a postavila sa. Takto mu siahala až po bradu. Konečne k nemu bola tak blízko ako si celý život priala. Znovu sa na ňu usmial a ona vedela, že to čo koná je správne. Začala mu bozkávať hrudník. Prišla až k rane na boku, pri ktorej jej vyhŕkli slzy. Spomenula si ako trpel. V bozkávaní pokračovala až kým sa nedostala k jeho nohám. Vtedy už cítila ako je sama vzrušená. Pozrela sa naňho. Určite chce aby sa začala dotýkať aj ona seba a tak začala. Ľahla si na chrbát a znovu si začala hladkať prsia a odriekavať modlitby. Modlila sa tak silno, že ani nespozorovala kedy sa jej ruka priblížila k jej ohanbiu. Tento krát už mohla dokončiť, čo začala. Musela! Musela sa mu odovzdať kým ho opustí. Znovu zavrela oči. Pravou rukou nahmatala nezapálenú sviečku. Zobrala si ju a opäť sa začala modliť. Priložila si sviečku k svojmu ohanbiu a začala ju zatláčať hlbšie. Otvorila oči a videla jeho ako sa nad ňou nakláňa. Už to nebola sviečka, bol to on. Jej sen sa splnil a vyvrcholenie prišlo zakrátko. Nebolelo ju to, prinášalo jej to neskutočnú slasť a uspokojenie. Chvíľku predtým ako skončila musela od rozkoše hlasno vykríknuť a potom už bolo po všetkom. Ležala na oltári so zavretými očami a vdychovala vôňu sviečok. „Bolo to dokonalé.“, pomyslela si a otvorila oči. On už tam nebol, nebol tam nikto a tak sa vrátila naspäť do svojej izby.
Ráno keď sa chystal kňaz do kaplnky našiel otvorené dvere. Bál sa, že jeho milovanú kaplnku vykradli ale v tom uvidel na zemi krvavé stopy. Že by sa ich milovaná kaplnka stala svedkom hrôzostrašného činu? Zhrozil sa. Krvavé stopy sledoval až k oltáru kde našiel malú škvrnu od krvi a zakrvavenú sviečku. Musí to ohlásiť na polícii!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár