No dlho som nepísala nič dlhééé... a mám na to pádny (fádny) dôvod... mala som takú menšiu nehodu... lepšie povedané - dve väčšie nehody...
Prvá sa stala pred dvoma týždňami presne o takomto čase... išla som si konečne zahrať volejbal... no ale som sa prerátala. Chytila som jednu prihrávku dosť nešťastne. Výsledok? Natiahnuté väzivo.
Ale šak pohodičkaaaa povedala som si... žila som s menšími komplikáciami - nakrájať parené buchty alebo rezeň, zaviazať si šnúrky, urobiť si raňajky vo vlaku, a podobné veci...(Ďakujem všetkým zúčastnením osobám (Marekovi, Mišovi, Ivanovi, Janke, Andrejovi, mamke mojej a aj tatkovi) že sa o mňa tak skvelo starali)
Ale len do chvíle, keď nastala ďalšia streda (fakt mám pocit, že ten deň je prekliaty!!!) NO tak som sa cítila už fit a preto som neváhala využiť hodinu telesnej ýchovi aa možnosť zahrať si futbal - i keď len s mojimi spolužiačkami, čiže by som to skôr mala nazvať "šialením skákaním za loptou, kúsaním protihráčiek, trhaním vlasov a tak podobne"
a čo čert nechcel... doplatila som na svoju oddanosť športovému duchu a dodržiavaniu pravidiel...
Keď som šla striedať (áno viem že je to prekvapujúce, ale hralo nás také množstvo, že aj striedať sa dalo... no ani ja by som neverila, keby som to nevidela na vlastné oči. Okrem mňa a dvoch výnimiek konečne cvičilo aj celé zvyšné dievčenské osademnstvo 3.B po takých dobrých eee... dvoch troch mesiacoch???) tak som si nevšimla moju spolužiačku Evičku (týmto ju krásne zdravím), ktorá sa na mňa rútila enormnou rýchosťou závodného motorkára, mysliac si, že ide za loptou...
Ale ja som NEŠLA za loptou... No ona si to uvedomila neskoro a keď sa zvrtla, jej noha ostala stáť nebezpečne pred tou mojou... Áno, znie to smiešne, ale potkla som sa. No čo už, stáva sa... Keďže som enchcela spadnúť na tú moju úbophú prvú ruku, padla som na ľavú celou váhou :-!
Uf!!! Divne to puklo a ... auuuu... dvojitá zlomenina palca v kĺbe a prasknuté záästie bolo na svete
Priznám sa - najprv som bola silná a iba som si trochu ponadávala... NO ako to nazala moja drahá Januška - Ňuffko, dostala som sa do šoku a ptreto som si potom aj (nehambím sa to priznať) poplakala...
Kurde mač - šak to pekelne bolelo... auuu... až ma zmrazí keď si na to spomeniem
No a dneska som šla na dosádrovanie... a na krku mám o tri kilá ťažšiu ruku O___o Neviem čo s ňou, len tak ju vláčim so sebou
NO aspoň sa mám čím po nociach brániť, ak by ma chcel napadnúť dáky šialenec... ovalým ho tým a hneď si rozmyslí, či mi chce ublížiť
Jedinou útechou mi je... vlastne ani neviem či mám nejakú útechu... Aj ten hokej musím kukať v kľude :-! Kurde mač... Ale teším sa už... dneska to tým Kanaďanom natreme Dúfam teda... ale verím SLOVENSKUUUUUUUUUU!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Hauk, dohovorila som
P.S. SLOVESNSKOOOOOOOOOO DO TOHOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOO
vYHRÁÁÁÁÁME TO... HEJ HEJ HEJ!!!!!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kamili0
2. 5.mája 2007 16:56
Tak sa teda skoro vyliec drzim palce...
Napíš svoj komentár