No nedávno sa všetko zmenilo.
Kým predtým žila pre prítomnosť a hádzala problémy za hlavu, dnes sa nedokáže odosobniť.
Bývala stále veselá, usmiata, milá...
Teraz stále plače, je smutná a nevrlá...
Čím to je, že sa človek môže takto zmeniť? Možno si to neuvedomujete, že aj vy sa meníte. Možno si myslíte, že mne sa to nemôže stať. Možno vám to príde zábavné a nemožné. Možno zastávate názor, že sú to malichernosti a sprosté reči, nezmysly.
Ale bohužiaľ, je to tak, že človek sa každým dňom a každou minútou mení, vyvýja. Niekdy k lepšiemu, niekedy k horšiemu. Niekdy pomaly, ale niekdy je tá zmena badateľná hneď.
Dá sa s tým niečo robiť? Dá sa týmto zmenám zabrániť? Tým zlým, keď sa z človeka stáva niečo, čo ho núti pretvarovať sa, vymýšľať si, klamať... Je to správne, aby boli na zemi ľudia, zlí, krutí a nevrlí a aj tak im vždy všetko vyjde? A čo s ľudmi, ktorí sú stále dobrí, milí a šikovní, ale skončia na dne, pre svoju citlivosť?
Je to chyba, ak chceme ľuďom pomáhať, byť k nim milí a zhovievaví? Asi je pravdivé staré známe: Za dobrotu na žobrotu. Ale musíte uznať, že to nie je fér.
Nemyslíte, že spravodlivosť, o ktorú sa tak veľmi všetci snažia je niekedy zanedbateľná a zbytočná. Veď dnes si už každý robí čo chce. Je ťažké ubrániť svoju česť, je ťažké udržať si priateľov. Koľkokrát končia dlhoročné a pevné vzťahy na hlúpostiach? Na zlyhaní komunikaácie, na predsudkoch, na pohŕdaní, na neochote počúvať, neochote porozumieť...
Ale čo s ľuďmi, keď sú zabednení? Dá sa im pomôcť?
A ako pomôcť tým, ktorí sa zmenia, proti svojej vôli a nedokážu s tým nič robiť. Čo so zmenou, ktorá príde nečakane, ale predsa v správnej chvíli? Prečo sa stále len strachujeme, keď je toľko dôvodou na radosť, a prečo si robíme srandu z vecí, ktoré sú na zaplakanie?
V čom nachádzať riešenie, keď niekedy ani viera nestačí?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár