keď mračí sa na teba obloha
a popol chceš vrátiť do urny…
Čakáš na lúče od Boha…
No stále neprichádzajú…
Vtedy sedíš pred oknom
a sleduješ kvapky ako stekajú
a vidíš ako ubieha rok za rokom.
Stekajú po chladnom skle,
tvoju smutnú tvár odrážajú
a jedna za druhou mizne,
mláčky na podokenici vytvárajú.
Vtedy snažíš vybaviť si
šťastné chvíle života svojho,
ale na um nič neprichádza ti,
máš chuť zbaviť sa trápenia svojho.
Tak ako pochmúrny je tento deň,
taká je aj tvoja nálada,
hádam slnko potešilo by ťa len,
no tma tam vonku zavládla.
Len mračná zahaľujú oblohu…
Len mračna zahaľujú tvoju dušu…
Vzali ti všetku tvoju pohodu
z papiera na teba hľadia machule tušu.
Radosť pomaly vykráda sa z tvojho srdca
tak ako lúče opustili zem,
zabúdaš, čo je to smiať sa
a poznáš už plač len.
Keď pomaly noc nastala
Už nebolo nič krásne.
Spoza mraku ako nádej malá
Vykúkajú hviezdy jasné.
No mrak je veľký
a odmieta im dovoliť
´by ako jasné šperky
mohli miesto neho zažiariť.
Keď noc chladná ku koncu sa chýli,
na malú chvíľku radostnú
objavil sa mesiac milý
a opäť bolo vidieť oblohu jasnú.
Zapálil tak sviečku nádeje,
ktorá prebrala ťa z dumania…
Vidíš, že noc opäť krásna je
A už nebojíš sa ďalšieho sklamania.
Zrazu spomenieš si okamžite,
že život aj svetlé stránky má.
Poznamenáš znamenite,
že všetko zvládnuť sa dá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
anzu
8. 4.apríla 2007 20:21
no hej, ked mas zly den, nespomenies si na nic dobre..ale tiez je pravda ze casom vsetko prehrmi a ukaze sa slnieck
Napíš svoj komentár