-Ehm, ahoj..Spíííííííš?
-Nie v pohode nespím, poviem rozospatým hlasom.
-Vieš, ja len že zajtra teda s tým bratrancom dojdem..Njadeš si teda čas?
-No neviem, podla toho ako skončím..
-Aha, tak ..Tak fajn.. Zajtra sa ti ozvem.. tak, krásne sny..
-Aj tebe, povedala som, a zložila..
Lahla som si na postel, a celým telom mi prebehli zimomriavky.. Paťko..pomyslela som si..Aké to zajtra bude? ? Zas sa zhodím.. To je proste u mňa normálne...
Štvrtok
-No ahoj Kristínka, tak ťa teda počkám pred vojenskou, dobre?
-No jasné, utekám.. za dákyc 10 minút som tam..klamala som, mala som 2 minúty cesty, ale chcela som tam byť prvá..A tak stojím opretá o stenu a čakám..
Zrazu niekto do mňa drgne, a ja stojím ako ťava a pozerám..
..ehm, ah.. noo tak ahooj..(trapaaaas)
Velký stisk, dve pusy na líčka..
-Ahoj Kristínka.. Stojíš tu dlho? ?
Niee.. chvíílku, ...zas klamem...
-Tak hádam podme dnu..
Chytil ma za ruku, a šli sme ..
-Si nervózna? ?
A s čooho? ? nebuď smiešny.... sprostá ruka, musím ňou tak kývať? ?
-Veď ja len náhodou.- povedal, a pekne sa usmial..
Ten úsmev... Tie oči... Nie Kristínka, NIE ! Nejdeš sa zmotávať..
-Poď tu si sadneme.
-Fajn, aspoň sme v tieni..
A tak začali prvé oťukávacie vety, občasné šteklenie, môj strach z leziaceho pavúka, až som skončila oproti nemu, opretá o jeho kolená..
Ten pohlad..Hipnotizuje ma.. Približuje sa...No kúsok od mojich pier zastal..
-Je to tak, ako sme sa dohodli na nete? Nič od tohoto neočakávame? ?
-Nie, neočakávame, predsa.. bývaš daleko..
Nestihla som dopovedať, a už sa zas ku mne približoval.. no v tom, som zastala ja..
Prepáč, ja... ja nemôžem... daj mi čas...
-Zlakla si sa? Moooje.. neboj, nebudem na teba tlačiť..
A tak som skončila v jeho objatí..
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zuzulka98711
10. 8.augusta 2009 22:37
krásne
Napíš svoj komentár