Ked som bola steniatko, zabavila som ta svojou hravostoua a rozmatnavala som ta.Nazyval si ma svojim dietatkom a napriek mnohym rozhryzenym tompankam a inym pohrôm som sa stala tvojim najlepsim priatelom.Vzdy ked som bola zla, pokyval si nadomnou prstom a opytal si sa"ako si mohla"ale nakoniec si mi vzdy odpustil, zavolal si si ma kumne a poskrabal si ma po brusku.Moja vychova k cinnosti trvala trosku dlhsie, ako si predpokladal, pretoze si bol strasne zaneprazdneny, ale spolu sme to vsetko zvladli.Pamatam si na tie noci ked som bola pritulena v posteli ku tebe, pocuvala tvoje tajomstva a sny a verila som, ze zivot proste nemoze byt lepsi.Chodili sme spolu na dlhe prechadzky, behali sme v parku, jazdili v aute, zastavili sa na zmrzlinu, a driemala som na slnku, ked som cakala na tvoj prichod domov na konci dna.Postupne si zacal travit viec casu v praci a na svojej kariere a viac casu si venovala hladaniu ludskeho partnera.Cakavala som na teba trpezlivo, utesovala som ta, ked si mal zlomene srdce a bol sklamany, nikdy som ti nevycitala zle rozhodnutia vzdy som nadsene vitala tvoj prichod domov a tesila som sa s tebou, ked si sa zamiloval.Ona je teraz tvoja zena ona nieje psickar a nema rada psov, ale aj tak som ju v nasom dome privitala a snazila som sa jej prejavit svoju naklonnost a posluchala som ju.Bola som stastna pretoze TY si bol stastny.Potom prisli deti a ja som sa tesila spolu s tebou.Fascinovala ma ich ruzovost, ich vona a tiez som sa o ne chcela starat.Ale ty a ona ste sa bali, zeby som im mohla ublizit a preto som vacsinu casu travila zavreta v inej izbe alebo v klietke, ach ako som ich chcela milovat, ale stala som sa zajatcom lasky.Ked vyrastlistala somsa ich kamaratkou.Vesali sa na moju srst, strkalimi prstiky do oci, skumali moje usi a davali mi pusinky na nos.Milovala som to vsetko okolo nich a ich dotyk a keby bolo treba branila by som ich vlastnym zivotom.Vkradala som sa do ich posteli a poslucha ich trapenia a tajne sny a spolu sme cakali na zvuk tvojho auta na prijazdovej ceste.Boli casi, ze ked sa ta spytali ze ci mas psa, ty si vytiahol z penazenky moju fotku a rozpraval si im o mne pribehy.V poslednu dobu povies iba ano a zmenis radsej temu.Uz niesom tvoj pes ale len pes a rozculuju ta vsetky vydaje na mna.Teraz mas velku pracovnu prilezitost v inom meste a budete sa stahovat do bytu, kde nieje dovolene mat zvierata.Urobil si spravne rozhodnutie pre svoju rodinu, ale boli casy ked som bola ja tvoja jedina rodina.Bola som nadcena z cesty autom, ked sme isli k zvieraciemu utulku.Bolo tam citis psi a macky, strach a beznadej.Vyplnil si papiere a povedal:"Verim ze jej najdete dobry domov".Pokrcili ramenami a venovali ti bolestny pohlad.Musel si bojovat so synom aby dal prec prsty s mojho obojku, ked krical:"Nie ocko".Prosim nenechaj im zobrat mojho psa!A ja som onho mala starost a aku skusenost si mu dal o priatelstve a vernosti, o laske a zodpovednosti a ucte k celemu zivotu?Rozlucil si sa so mnou potlapkanim po hlave, vyhol si sa mojmu pohladu a zdvorile si odmietol zobrat si moj obojok a voditko.Ponahlal si sa, pretoze si mal uz nijaky termin a teraz mam aj ja jeden!Ked si odysiel a tie dve mile pani povedali, ze si pravdepodobne o vsetkom vedel aj niekolko mesiacou dopredu a neurobil si ziadny pokus najst mi novy domov.Potriasli hlavou a povedali"Ako to mohol spravit?".Tu v utulku nam venuju tolko pozornosti, kolko im to ich nabity rozvrch dovoli.Krmia nas, ale moja chut k jedlu sa uz davno stratila, uz pred mnohymi mesiacmi!Najprv som vyskocila a ponahlala som sa ku vchodu vzdy ked niekto otvoril dvere a prechadzal okolo mojho vankusa, dufajuc ze si to ty a ze si zmenil svoj nazor, ze to cele bol len jeden zly sen.Alebo som dufala, ze to bude aspon niekto, kto sa o mna zaujima, niekto kto ma zachrani.Ked som si uvedomila ze nemozem superit o uputanie pozornosti s hravostou steniat, neuvedomujucich si svoj osud, ustupila som do najvzdialenejsieho kuta a cakala som.Pocula som jej kroky, ked po mna prisla na konci jedneho dna a kracala som za nou ulickou do oddelenej miestnosti.Velmi ticha miestnost.Dala ma na stol.poskrabala ma za uchom a povedala mi aby som sa nebala.Srdce mi busilo v predtuche toho, co pride, ale bol v tom aj pocit ulavy.Zajatec lasky odysiel v priebehu dni.Ako to uz mam v povahe viac som sa strachovala onho.Bremeno, ktore nosi ho strasne tazi, a ja to viem tak isto, ako som poznala kazdu tvoju naladu.Jemne mi oholila prednu nohu a slza stekala pomaly po jej tvari.Oblizala som jej ruku ako som bola zvyknuta utesovat teba pred mnohymi rokmi.Pomaly vsunula ihlu do mojej zily.Pocitila som pichnutie a studenu tekutinu ako prudi do celeho mojho tela.Ospale som si lahla, pozrela som sa do jej oci azamrmlala som:"Ako si mohol?".Mozno rozumela mojej psej reci a povedala:"Je mi to tak luto".Pohladkla ma a rychlo mi vysvetlovala, ze je to jej praca zabezpecit, ze pojdem na lepsie miesto, kde ma nebudu ignorovat, tyrat ani zanedbavat a kde sa nebudem musiet branit, miesto plne lasky a svetla, take odlisne od tochto miesta na Zemi.A s poslednou silou mojej energie som sa ju snazila presvedcit, ze moje"Ako si mohol" nebolo myslene na nu!Bolo to urcene TEBE, moj milovany pan, to na teba som myslela v posledynch minutach mojho zivota.Budem na teba mysliet a cakat na teba navzdy.Kiez by ti kazdy v tvojom zivote preukazal taku vernost ako JA! (

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
matias1  27. 6. 2007 14:51
Pekny blog ja by som nedokazal dat psa do utulku radsej praca nez stratit psa.
Napíš svoj komentár