Všetci dobre vieme, že človek je tvor spoločenský. Dokonca už v praveku ľudia žili v skupinách. V skupinách lovili, zabávali sa, spoločne nažívali v ich táboroch. Už vtedy vedeli, že „ v jednote je sila“.
A takto je to až dodnes. Človek si nevie predstaviť svoju existenciu bez tých druhých. Bez priateľov, ktorých tak veľmi potrebuje. Komu by sa vyžaloval? Kto by mu pomohol riešiť jeho či už bežné alebo vážnejšie problémy? Každý z nás potrebuje mať priateľa. Hoci to bude nejaký spolužiak, nejaká „baba z netu“, vážna známosť alebo naši rodičia, či učitelia.
Už v škôlke sme si vytvárali svoje „minigangy“. Spolu sme behali po chodbách, sedávali vedľa seba na obedoch. Obsadzovali si miesta, spoločne sa flákali mestom. Problém jedného bol problémom všetkých.“ Jeden za všetkých, všetci za jedného.“ No niekedy máme pocit, že je to priam nemožné. Že sú to len bájky z filmov. Ale ono sa to dá. Často krát je len na vine naša namyslenosť, neochota, nulová snaha načúvať iným.
No skúsme sa otvoriť pre iných, aby sme mohli vedieť aj my za kým ísť keď nám bude najhoršie. Myslím, že najkrajší pocit na svete je, keď vám niekto povie: „Áno priateľu.“ alebo v našej reči „Jasnačka kámo.“ A ďalší z týchto pocitov je, keď máme a vieme komu povedať tieto slova my. Priateľstvo je niekedy pomaly ako nejaké telepatické spojenie, keď cítime, že ten druhý nám rozumie, že myslí rovnako ako my, že sa nám hrnú rovnaké slová do úst. Je fajn vedieť, že niekto je tu s nami, že nás podrží a vypočuje nech už sa deje čokoľvek. Z takéhoto priateľstva sa môže neskôr vyvinúť aj vzťah. No dôležitou podmienkou každého priateľstva alebo vzťahu sú dôvera a úprimnosť. Keď niekto nevie udržať tajomstvo, len ťažko mu môžeme veriť. A keď sa zo vzťahu začne vytrácať úprimnosť, spolu s ňou zmizne aj dôvera.
Ja osobne sa riadim heslom: „Nerob druhým to, čo nechceš aby robili druhí tebe.“ Každý sme iný, nie každý človek môže byť naším priateľom. Keby sme boli všetci rovnakí, keby sme uznávali rovnaké hodnoty, nemali by sme čo riešiť, nemali by sme sa o čom rozprávať. A ešte jeden citát na koniec, ktorý ma pobavil, celkom sa hodí k téme a možno vás aj prinúti zamyslieť sa nad tým, prečo je to tak: „Čím lepšie spoznávam ľudí, tým sa viac stáva mojim najlepším priateľom pes.“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
highvoltage
12. 11.novembra 2007 19:32
...ten citat na konci je f pohode..
3
pekné...pravda, niektoré citáty sú pravdivé a pravdepodobne aj odžité druhými, dobrý blog ...
bez svojich priateľov by som sa cítila ako ryba bez vody
bez svojich priateľov by som sa cítila ako ryba bez vody
Napíš svoj komentár