Pozerať sa z hora na svet... vidieť ten každodenný stereotyp.. kopa ludí čakajúcich ráno na autobus, netrpezlivá teta, ktorá po každom vrieska, lebo má a o pár rokou viac a chce si sadnúť akurát na tvoje miesto, iked je ďalších desať voľných... Za rohom stojací študenti, rozospatá spolužiačka ktorá zas zaspala.. Viedieť toto všetko.. a len sa nad tým pousmiať.. a povedať si ... som hore.. nemusím sa takýmito vecami zaťažovať... skočím do kopy oblakou... budem preskakovať z jedného na druhý... večer vidieť hviezdy úplne z blízka... nie len zo zeme... budem pri nich tak blízko, až sa ich budem môcť skoro dotknúť...
A tak si pomyslím.. zažiť to aspoň raz...
Zastaviť čas.. zmeniť to čo sa nám nepáči... len tak pozerať na stenu a pousmiať sa... ved sme ešte mladí... Na čo zaťažovať svoje nervy.. na čo sa trápiť... život je krásny aj bez toho...
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
coronaradiata
6. 9.sept. 2009 17:11
Zaujímavé. Veľa ľudí občas túži byť doslova nad vecou, ja som takto ešte asi nikdy neuvažoval.
Napíš svoj komentár