bolo to tak dávno..
hviezdy plačú, a slnko v taškách mizne,
keď tu nie si
stála som pri otvorenom okne
tam, kde sa žije prirýchlo
a ja mám vtedy strach
že sa stratím
,,kvitneš tam, kde iní zabudli", památaš?
bolo to v ten deň, keď sa palety duší miešali
a ja som žila,
žila som tou energiou a čarom jedného okamihu
nič nebolo tak vážne a hektické ako dnes
ako som prišla až sem?
nikdy som nechcela vyrásť,
chcela som byť Petrom Panom až naveky,
tak čo sa stalo?
občas sa treba zastaviť a nadýchnúť
a vnímať svet detskými očami
tak ako teraz..
som spať medzi živými,
medzi tými, čo ozaj žijú
ďakujem ti,
moja malá múza,
bez teba som ničím
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
monya
16. 1.januára 2011 15:42
jééééj
Napíš svoj komentár