Hodokvas 2007 alebo ZIP(Zloba In Píščany)

Všetko to začalo tým, keď anonymný člen - hovorme mu Kubo, otvoril v jedálenskom vozni sedmičku vodky - kedže sme chceli spraviť dobrý skutok, zavolali sme milého 76-ročného pána na vodku a pivo - milý pán sa nám poďakoval marhulami. Každý, kto išiel okolo sa nevyhol Kubovým slovám typu - pod na jeden. Až kým neišiel okolo dovtedy neznámy člen Attila z Hurbanova - keď počul tieto slová naschvál sa robil, že sa mu chce stále na wc - bola to len zámienka, aby počul od
Kuba: poď na druhý, poď na tretí - to už bolo v čase keď Kubo nekričal poď na jeden, ale tú istú vetu vyjadroval citoslovcami: „heheeeeeeej, eeeeeeej, oooooooooooo“ - každý vedel, čo tým myslí - flaška padla, no naštastie prišli Pieštany so známym to staničným podnikom Vrabec.

U Vrabca nám chceli naši noví kamaráti oplatiť to, čo im Kubo vo vlaku ponúkol a preto vytiahli flašu oni - po vypití plzenského prazdroju a hurbanovskej flašky nastal pochod na pieštanske letisko - po prejdení prvých cca 200 m sa už hurbanovský policajt válal po mokrej trave - "a takíto nás majú chrániť" . Po únavnom pochode prišlo na rad občerstvenie v podobe miestneho šenku Astra - tu už to začalo pripomináť Hodokvas, keď prvý človek, čo na kvase vracal bol policajt - "to sú tí čo nás chránia". Tam sme sa rozdelili na dve skupiny – jedna, čo pije, druhá, čo ide obsadit miesta na stany - Zakladatelia PŽVCh idú obsadit miesta na stany!!!!!!!!
Po formalitách v podobe lístkov nastáva samotný akt stavby - normálne nám trvá stan postaviť 4-5 minút, ale keďže sa bližila búrka, my sme náš stan tolko vylepšovali, že to trvalo cez hodinu - kto by to čakal... stan stál - po príchode druhej skupinky, sme sa odobrali na koncerty - klasicky dobrí Polemici, výborny The Locos - už tradične slabé slíže - po slížoch sme si dali pauzu, lebo sme sa tešili na Apollo440, ktorí nás jemne sklamali - keby zahrali Stop the Rock a potom odišli tak by sa hádam nikto nenahneval - ideme na Placebo - na Placebo sme sa rozdelili, anonymný člen - hovorme mu Filip, prespal asi 10 minut Placeba a polovičku presedel na zemi(celková únava a alkoholizmus) - z toho vyplýva, že podľa neho hrali Placebo 20 minút - další anonymný člen, volajme ho Luboš strávil tento výborny koncert so sympatickým trenčanskotrnavským párikom - vďaka nim mám fotku s Placebo.

2.deň - ráno - po 4 hodinách spánku sme sa rozhodli že ideme na langoš v zložení: Kubo, Filip, Luboš - čo sa nestalo - langoše ešte nerobia - musíme si dať lokeš, cigánsku, hamburger - každý po svojej chuti - Kubo zistuje že nemôže jesť, lebo ho bolí pusa zvnútra - može iba piť - a kedže sme kamaráti nenecháme ho v štichu:
Kubo bere tri vodky. Filip bere tri vodky. Luboš bere tri vodky. A dosť - a ne. Kubo bere, Filip bere, Luboš bere. A stačí už. A ne, lebo Kubo bere, Filip bere, Luboš bere, Kubo bere, Luboš bere, Filip bere, Luboš je už v tom stánku tak oblubený že mu obsluha dáva zdarma jeden prezervatív.

Pridávaju sa ďalší členovia našej Hodokvas výpravy - nastáva presun do literárneho stanu - stretávame kultové postavičky a maskotov kvasu Dano a Laco - Dano má zmysel pre dobrý obchod - dokázal niečo čo sa nepodarí každý deň, hocikde a hocikomu - len Danovi a na Hodokvase - ak vypijeme do 23:00 daného dňa 1800 pív dostaneme sud piva a dve flaše vodky zadarmo - začína logistika ako na to. Ak by sme získali 100 ľudí je to iba 18 pív na jedného - čo je plán A, plán B vypijeme tích 1800 pív sami - zohnať 100 ludí sa nam zdá nereálne - pokušame sa splniť plán B - čím sa plán B stáva plánom A.

Začina pršat - ideme sa schovať do stanu oddychu a kultúry, kde nás vítajú s otvorenou náručou. Dano sa nam nachvilku stráca, ale.... nie z Dana sa stáva hviezda divadelných dosiek... - už počujeme ako niekto na pódiu s mikrofónom a pivom v ruke oboznamuje prítomných s teóriou ako ziskať o 23:00 sud piva a 2 flaše vodky - (pozn. red. bol to Dano-nestál, ale ležal na tom pódiu). Po vysvetlení celej teórie nastáva chvílka poézie - prečital básničku a spadol zo schodov, keď išiel z pódia, zobrali sme ho von. Dano nám porozprával ešte pár pekných zažitkov z noci ako spal v dáždniku, cudzom stane, odkusol zámok, videl spievajúci spacák, fetujúcu novodurovu rúrku a následne zaspal - viac sa dozviete v komikse “Dano a Laco“.

To už nastáva čas na záchranu planéty a my sa odoberáme k autu s napisom Greenpeace - kde nás čaká petícia proti tažbe uránu - ale my len tak hocičo nepodpíšeme - my sme z princípu za jadrovú energiu, takže sa do petície podpisujem ako Rumun - Greenpeace nemohol už počúvať naše sprosté reči tak radšej všetko zbalil.
Nastáva kultúrny zážitok v podobe divadla Gunagu – Kubo spal, Filip zaspal chvilu po ňom, a Luboš neni hovado aby spal v divadle a preto isiel spať do svojho stanu.

Tu sa naše príbehy rozdvojujú
Luboš: Stretol som Marcela so svojou polovičkou, a jej spolužiačkami, ktoré si boli veľmi veľmi veľmi blízke - chvílami to bolo až nechutné. Spolu sme sa odobrali do Marlboro stanu, kde nechutnosti vyvrcholili, ale naštastie zaspali a preto boli z tohto stanu vyhodení sbskármi. Ja som opäť ostal sám s nejakou bratislavčankou, bola veľmi sympatická, lebo som jej mohol vypiť pivo - po chvíli som sa vybral na koncert Zony a - po koncerte som sa opäť stretol s Filipom a Kubom, čo neveštilo nič dobré...

Filip: Po prebudeni sa, počas vystúpenia divadla Gunagu, sa Filip s Kubom odobrali zistiť stav 1800 pív - nastal šok - vypilo sa iba 200 pív, a preto sa Filip s Kubom rozhodli zachrániť situáciu...prisadli si k stolu kde sedeli doteraz neznámi: Štrk, Piesok, Kameň, Balvan a Cement a presvedčili ich, že nám majú pomôct - boli až podozrivo ochotní... po vypití asi 5(presný počet ostáva dodnes neznámy) pív sa odoberaju ku Greenpeace karavanu a následne na koncert Zony A. Cez zónu sa pogovalo v kotli, čo by nebolo nič zvláštne, ale zvlaštny mi pripadal človek čo pogoval v kotly bosý... tak som mu ako charakter chcel požičať tenisku...s odstupom času som mu vdačný, že odmietol. Po koncerte stretávame Luboša čo neveštilo nič dobré.

Následne sme sa vrátili do velkokapacitných stanov, kde sme sa opäť občerstvili, blavákom sme vysvetlovali že Bratislava je rohožka Trnavy, hladali najtlstejšiu babu hodokvasu, robili kotrmelce na stoloch, videli pehaté prso, dokonca záhoraci si k nam prisadli...

Pomaly sa odoberáme na koncert Machine Head, síce to nikto poriadne nepozná, ale je to headliner, tak to chceme vidieť. Po ceste stretávame speváka z Polemicu, ktorý sa s nami normálne baví – máme obrovský zážitok, aj dotknúť sme sa ho mohli

Potom sme asi boli na koncerte Machine Head, vyzeralo to jak koncert. Následne sme rozdelili a každý mal svoj program.

Filip: Ja som bol na 4 baliky pukancov a potom som chvilu pil s nejakymi babami a isiel do stanu.

Ľuboš: Ja som stretol Andreja z Červeníka, s ktorým sme navštívili Emo stánok, protikresťanský stánok(tam sa aj Filip mihol), koncert Kornu a potom sme pribrali k sebe dve HC-baby, ktoré sme odprevadili na DnB a my sme s kludom isli vypiť posledné peniaze, HC-baby si nás potom vyzdvihli a ukázali tú správnu cestu k stanu.
Keďže už svitalo, spali sme všetci max. úžasné dve hodiny, pobalili stany a šup rýchlo tou istou cestou(astra-vrabec-stanica) domov.


Vieme, že nikoho nezaujal tento článok, lebo je dlhý a trápny, ale my sme mali potrebu si ho sem uverejniť, aby sme na túto vydarenú akciu nezabudli.

Ak to niekto prečítal a ten niekto má pocit, že nás stretol tak nám prosím pripomenťe, o čom sme sa bavili.

PS: gramatyka a ynterpunkcya su pre nas zbitocne formalyti


A nakoniec jeden vydarený hodokvasový rým:
Hodokvas, hodokvas, 2 dni jak fas, vrátime sa zas, lebo je to v nás
jou

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu