že by si vo chvíli človeku pred tebou najradšej jednu vypálil ...
a máš ho tak rád, ale nie je to v ňom je to v tebe.
Nik nemože za to ako sa cítiš.
A taká naštvaná som trieskala každými dverami predo mnou a bežala som na jediné MIESTO.
Miesto kde sa schúlim do klbka a vyplačem zo seba všetko.....všetko čo som vydržala doteraz.......áno plač pomáha......ale po chvíli premýšľania sa vo všetkom zamotám.....
sedím a premýšľam prečo ja.
A to nie je dobre, nie pre mňa... .....
Otvorím šuflík na starom bielom stole.
A vyberiem hrbu papierov z obalu. Tak staré na rožkoch mierne dokrčené... nepochybne moje......
Moje staré kresbičky z dectva
Malé nedokonalé princezné v ružových a modrých šatách ....
A víly kopu víl, tie sú dôležitosť....ovládajú všetko noc, život, prírodu..Len chvíľu byť tou vílou vzlietnuť na oblohu a smiať sa tým pozemským problémom láske, nenávisti....letieť vyššie a vyššie a nik vás nezastaví naprieč kvapkám vody, naprieč životu, popri Mesiaci až ďaleko za Slnko......a nájsť si planétu ...len takú malú....mne postačí nie som náročná. A bola by som tam sama samučičká v celom vesmíre........pila by som čaj a jedla čokoládové mafiny.
Buch!
V tej chvíli sa človek už musí vrátiť do reality,
sušienky a čaj zmizli.
Prásk planéta zmizla......
........ krídla zmizli.......
A ja som len padala priestorom, popri Slnku, padala som smerom k mojej rodnej planéte. Už mi krik nepomohol. Padla som ako jablko zo stromu. Bol to tvrdý pád priam na hlavu.
Počula som zarinčanie a pozrela sa vedľa seba na zemi ležal malá kvetinová šálka od čaju. Bola z mojej malej planétky.
Usmiala som sa, postavila na nohy a dokráčala. V tej chvíli som si to uvedomila. Sny sa môžu plniť len ak otvoríte oči a prestanete snívať. A tak som to aj urobila.
Prestala som nariekať.
Prečo byť sama vo vesmíre,
keď na ZEMI je 6 miliard ľudí.
Nikdy už nedostanem späť vílie krídla,
ale pomaly si budujem vlastné.
Sú silnejšie a tie mi nik nezoberie.
Totiž nie sú vysnívané.....ale reálne.....
len a len moje
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
maciatko0985
29. 7.júla 2012 18:59
pripomína mi to mňa v niektorých situáciách
Napíš svoj komentár