A tak su spat. Trvalo tyzdne, nez som sa ich naucil ignorovat, no stacili dva kratke dni.... Vnutorny boj.... Kazdy vecer pride mala dama, Bezsenna Noc, a sedi u mna na posteli. Dva hlasy, dve cesty, dvaja porazeny.

Hlas prvy:
Objavil sa postupne, budoval sa tazko, no bol nutnost. Naucil sa ignorovat, nezaujimat sa, necitit, nesucitit. Chladny, no elegantny postoj k veciam.
"Si odisiel, pretoze si mal dovod a teraz sa bezdovodne vracias. Vravim ti - BLBOST. Povedz mi co cakas? Sklamanie? Bolest? Opatovne zlyhanie? Pretoze to je presne to co dostanes. Pozri sa na fakty! Fakty, fakty, fakty, fakty! To je jedine na com zalezi. Odpovedz mi na jedinu otazku: Preco??"
> "Pretoze ju...."
"Irelevantne! Nedolezite, nepodstatne. Je to osobny zaujem zalozeny iba na nejakych citoch, na nicom pevnom. Jedina na com zalezi je to co vidis svojimi ocami. Jedine na com zalezi su fakty a ty predsa vies ake su. Vies co mas urobit, tak neblazni"

Hlas druhy:
Vrodeny. Z vlasntym svetom v kufriku.
"Preco sa rozhodujes? Dobre vies co chces, vies po com tuzis, tak preco vahas? Pocuvaj svoj hlas, hlboko vnutri, nie povrchnu masku nasadenu pred svetom. Spytaj sa, naciahni ruku, nepremyslaj a skoc. Mozno si ublizis, ale lepsie ako to neskusit. Sprav prvy krok do neznama a uvids kam ta dovedie. Tuzis? Zi, bojuj, kracaj! Tuzis? Npremyslaj, nevahaj!"


 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
whataboutsusan  14. 1. 2010 08:03
ale keď padať na dno priepasti je také krásne ...
Napíš svoj komentár