Zomrel pred dvoma dňami v kancelárii jeho firmy. Prišiel za ním ten človek a vyčítal mu, že dovolil, aby bola Anna so mnou. Annin otec tomu človeku vysvetľoval, že ja som pre ňu vhodnejší partner, lebo som ten, ktorý pozná stratégiu vedenia firmy. Dôveroval mi, chcel, aby som spolu s Annou prevzal jeho podnik, keď on už nebude. Ten človek mu povedal veci, ktoré Anninho otca rozrušili, hovoril mu o mojom prepojení na skupiny realizujúce neprehľadné transakcie, že cez banku periem špinavé peniaze a stretávam sa s podozrivými ľuďmi. A o sebe tvrdil, že on je ten, kto by Annu urobil naozaj šťastnou. Annin otec ho chvíľu počúval a dostal infarkt. Do minúty bol mŕtvy.
Stál som vedľa nej, keď hrobku zakrývali mramorovou doskou. Chvíľu sa neprítomne pozerala pred seba, akoby na hrobku, ale som si istý, že dianie okolo nevnímala. Chcel som ju chytiť za ruku. Pochopil som, že teraz nie.
Počul som prichádzať auto. Prišiel ten človek. Snažil som sa pôsobiť ľahostajne. Keď ho Anna uvidela, zmenil sa výraz jej tváre, evidentne bola v rozpakoch. Vedel som, že ho mala rada. Vedel som, že stále ho má rada. Žila s ním niekoľko mesicov. Rozišli sa, keď sa dozvedela, že jej otca upodozrieval z vecí, z ktorých obviňoval aj mňa. Prišiel k nej, niečo jej povedal a pokúsil sa ju objať. Odstúpila krok od neho. Znovu sa k nej priblížil a hovoril jej priamo predo mnou o tom, čo si o mne myslí, čo predpokladá o mojom živote. Pýtal sa jej, či myslí naozaj vážne, že chce žiť so mnou. Neodpovedala. Nervózne mu dohovárala, aby jej dal pokoj. Znovu sa ju pokúsil objať, teraz úspešne. Držal ju zovretú v náručí. Vyzeral zúfalo, takmer som ho ľutoval. Urobil som krok k nim. Povedal, aby som zostal tam, kde som. Cez plece toho človeka som videl Annine orieškovohnedé oči, v ktorých bol strach, túžba, odhodlanie, omyl. Vyslobodila sa z objatia, vzdorovito nadvihla hlavu. Bolo vidieť nádhernú krivku jej štíhlej brady.
Šli sme k autu. Keď sme už sedeli, nepozeral som na ňu, vedel som, že sa za tým človekom bude dívať. Spýtal som sa:
- Neľutuješ to?
- Nemám čo. - odpovedala
- Vieš to isto?
- Áno, viem to isto.
Pozrel som sa na ňu. Videl som, že sa snaží neplakať.
Do firmy jej otca som nastúpil o dva dni. Nikdy som ju neurobil šťastnou.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
výborné! opäť tvoj štýl. akosi tak smutno-vieryhodne-nešťastne. neviem to pomenovať, ale dávam 5*...
@narazuvzdorna mne to nepripadá napísané žensky. tie opisy ľudí sú dosť detailné, neviem, či by to tak vnímal bežný muž, skôr mi pripadajú ako opisy citlivého muža.
@narazuvzdorna mne to nepripadá napísané žensky. tie opisy ľudí sú dosť detailné, neviem, či by to tak vnímal bežný muž, skôr mi pripadajú ako opisy citlivého muža.
Napíš svoj komentár
Niežeby sa nepáčilo.