(toto som odfotografoval za spevu vtákov)


Zobudil som sa do tmy. Z kuchyne bolo počuť tlmený smiech. Moja priateľka. Vstal som a urobil som všetko ako obvykle.

Postavil som sa pod slnko. Bolo poludnie a môj tieň bol dlhý. Spýtal som sa ho, či by nechcel byť mojim priateľom. Vystrel ruky k môjmu krku. Obchytil ho a stláčal. Tváril som sa ľahostajne. Pustil ma a len ma prefackal. Za tú otázku. Nasledoval som ho. Viem, že sa to nerobí. Keď som sa vrátil domov, stratil sa mi.

Priateľka sedela v obývačke. V jej pohľade bolo vákuum. Prešiel som do druhej izby.
Bola aj tam.
Stála pri okne. V ruke mala sedemnásťročný bublifuk. Vyfukovala z neho čierne bublinky. Do ďalšej izby som už nešiel.
Bola aj tam.
Spievala rekviem.

- Zomriem?
- Áno. Veď si človek. Ale neboj sa, pokiaľ máš mňa, vieš, že žiješ.

Mám ju rád, tú Samotu.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
viluette  9. 6. 2011 11:46
take ako ty
2 
fotka
burn  9. 6. 2011 12:03
tiež by som už nešla do ďalšej izby.
3 
fotka
eveve  9. 6. 2011 20:49
na konci ma striaslo
Napíš svoj komentár