balkónové
dvere a potom raňajkujem
to, čo mi servíruje niekto ako ty
nesťažujem sa
pozerám
do taniera, vidím staronové
omrvinky, za ktoré sa slušne poďakujem
ako za neskutočné dobroty
pre prasa
a nejako sa ma to už netýka
že každý si spieva svoju vlastnú
pieseň
bez talentu
známu zo včerajška
každého iné láka
kým jeho korene neprirastú
a jeho listy neprečíta nik, ani jeseň
sa nepokloní jeho svetu
lebo aj jej priazeň zameškal
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
piotra
22. 5.mája 2011 21:31
čítam to už 5. krát
Napíš svoj komentár