Letisko

- Čo robíš?

- Rozprávam sa s tebou.

- Veď som len teraz prišla.

- Na dialóg nikoho nepotrebujem.

- O čom si sa so mnou rozprával?

- Len tak, o všeličom.

- Zbytočne. Je vo mne pusto.

- Ako tu?

- Tu bolo kedysi letisko, však? Je tu taký pokoj.

- Presne. A čo tvoj pokoj?

- On je.

- Nemusíš mi o ňom hovoriť.

- Ty egoista...

- Si milá, keď žartuješ. Prežil som tu veľa pekných dní. Veľmi dávno. Stál som za sklom a sledoval som prílety a odlety. Páčilo sa mi to. Nebol som v mimoriadnom vytržení, čerpal som pokoj. Už vtedy som tušil, že ho budem potrebovať. Teraz ho nemám, ale viem ho dať.

- Môj pokoj odletel.

- Tvoj pokoj nikdy nebol. Iba imaginácia. Poznal som to, čo si volala "môj pokoj". Myslela si si, že je tvoj, že je pokoj, lebo aj ty si egoistka. Ale keď som ho lepšie spoznal... Tvoj pokoj už nie je môj priateľ. Tvoj pokoj bol klamstvo. Tvoj pokoj klamal. Rozumieš? To je jedno. A vieš prečo odletel?

- Lebo je ako vták? Alebo ako lietadlo? Chcel...

- To určite. Chcel. A nezabúdaj, že o tvoju potrebu pokoja sa nestaral. Chceš vysvetlenie? Mám ti to tu a teraz pred všetkými povedať?

- Veď tu nikto nie je. Iba veľa snehu a nejakí vtáci.

- Áno, jeden z nich môže byť ten, o ktorom si myslíš, že je tvoj pokoj. Teraz to poviem a chcem, aby to počul!

- Nikdy som ti neverila.

- Práve preto. Teraz je mi to jedno a nestarám sa, čo bude potom.

- Nesmieš mi to urobiť!

- Len ty môžeš? Prepáč...




Laura si vytiahla golier bundičky bližšie k tvári a predtým, ako sklonila hlavu, videl som v jej očiach... A kričal som. Kričal som tak, aby to jej pokoj počul. Potom môj krik neprehlušili motory nízko letiaceho lietadla, ktoré nemalo kde pristáť.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu