Líza

Líza milovala tanec. Ako šesťročná si omotola telefónnu šnúru okolo krku a pred zrkadlom si precvičovala všelijaké tanečné variácie. Mama nad ňou krútila hlavou, otec jej sľúbil, že z nej bude umelkyňa.


- Len, prosím vás, poriadne ťahajte tie sláky. Vidíte, že prišla tanečnica. Je tu prvýkrát. Ako sa voláš?
- Líza.
- Predstavujem si, že mám k dispozícii početný orchester. Chceš nám niečo zatancovať? Máš dôvod tancovať? Myslíš si, že máš talent? Alebo sa iba nudíš? Vieš, my sa tiež nudíme, preto tancujeme úplne bezdôvodne a výborne nás to napĺňa, a sú medzi nami aj takí, ktorí nemajú absolútne žiaden talent. Lenže sme tolerantní. Si tolerantná?
- Prepáčte, nikoho tu nevidím a tých otázok bolo...
- Veľa? Nie, pre tanečnicu určite nie. Si umelkyňa? Zatancuj a daj mi odpovede na moje otázky. Ak to dokážeš, si prijatá. A uvidíš, nebudeme sami.
- Veľmi by som chcela. Dúfam, že sa mi to podarí a že budete tomu rozumieť.
- Dievča, ja tancu rozumiem, preto v ňom vidím odpovede. Tak ťahajte sláky!


Líza začala tancovať, veľmi intenzívne preživala miestami dosť trhavé pohyby, bezpochýb bola talentovaná, aj keď byť nemusela, stačilo dať odpovede. Myslela na suseda, ktorý bol jej dôverníkom. Bol to invalid.


- Predstav si to, Gustáv, on ma prijal! Povedal, že som mimoriadny talent. Chcel, aby som mu zatancovala príbeh o potoku so slanou vodou. Najprv som stŕpla. Potom som si pomyslela na teba a ani neviem ako, bola som pohybom uchvátená priamo k tomu potoku.
- Prečo mi o tom hovoríš? Vieš, že som invalid. Nie je to necitlivé hovoriť mi o radosti, o pohybe, o tanci?
- Nie, nie je to necitlivé. Tancovať môžeš aj ty, tuto, v mozgu.
- Tanec v mozgu? Keď som bol mladší, napísal som skladbu s takýmto názvom. Nahral som si ju. Pustím ti ju, chceš?
- Neskôr. Máš predsa zdravé telo. Prečo sa bojíš tancovať?
- Nechcem nikoho raniť.
- Nie, ty nechceš nájsť odpovede.
- Chcem hľadať odpovede? Nikoho som nezabil ani neokradol. Dobre, rád počúvam tikot hodín, ale to neznamená, že sa neviem pozrieť skutočnosti do tváre. Aj ty si skutočná.


Lízu tento dialóg dosť unavil. Sused odišiel a ona zaspala v kresle. Snívalo sa jej o Gustávovi, ako jej sľúbi, že sa naučí tancovať. A že sa bude snažiť pochopiť odpovede, ktoré sa dajú z tanca vybadať. Zobudila sa na zvonenie. Prišla jej matka.


- Čau, mama, priniesla si mi banány?
- Počula som, že si sa zapísala do tanečnej školy k tomu pochybnému starému mužovi.
- Mama, pred chvíľou sa mi snívalo, že tancujem s Gustávom, vieš, to je ten môj sused, s ktorým sa rada rozprávam o všeličom.
- Stretla som ho na chodbe. Pýtal sa ma, či viem, kde si dnes bola. Prečo to on vedel a ja nie?
- Povedala som mu to až potom, keď som sa vrátila.
- Otec by bol na teba hrdý. Gustáv sa mi ospravedlňoval, vraj ti povedal veci, ktoré nemal. Povedal mi o potoku so slanou vodou.


Líza uvarila kávu. Predsa je Gustáv iný, ako si doteraz myslela...

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu