Dobre, strávim to. Nedivím sa, je to tak, ako to je. Nie som krutý, ani ty nie. Prestaňme sa zaoberať pocitmi. Skončil som pri becherovke. Nie je to paradox? Práve teraz... Teraz, keď je mesiac v splne. Mesiac nie je v splne, v okne sa odráža svetlo lampy. Dve lampy, dva mesiace. Dva mesiace čakania a potom príde púštny vietor. Privanie spomienky. Nikdy sa nevráti to, čo nebolo. A nikdy to nebude? Pýtam sa, lebo som naivný. Neodpovedáš... Tak dobre, idem ďalej, nemám čo stratiť. Vrátim sa, keď ti bude smutno. Nie kvôli tebe. Kvôli sebe. Chcem byť egoista. Ako som bol pri tuji.

Dala mi z vody, ktorú potrebovala. Prijal som. Hanbil som sa za to. Odchádzala kvôli mne. Stál som jej za to. Mal som ju presviedčať, aby to nerobila? Chcel som prežiť. Naučil som sa. Doteraz som nikdy nežil na úkor druhých. Prijal som jej obetu. Som ešte človek? Áno, viac, ako predtým. Necítim sa tak. Ale tak je to prirodzené. Kradnúť druhým, aby sme prežili. Tu nešlo o krádež, ale dar. Prijal som ho. Postál som a počúval. Sám som si hovoril o tom, ako sa má oslavovať život. Osláviť ho cez smrť? Darmo, prestal som cítiť potreby druhých. Sám som sa vykorenil zo svojej podstaty. Zabudol som na minulosť. Zneslušnel som pred sebou. Aj tak, musím jej nejako poďakovať. Urobila to pre mňa. Toto sa nerobí každý deň. Teraz nájsť správny spôsob. Polial som ju. Aby som predĺžil jej agóniu. Posledný krát mi zaspievala o veciach spred mnohých rokov. Keď ona ešte nebola a ja som neveril, že bude. Teraz stojím pri nej, ona zomiera. Je to prirodzené. Kruté a jasné. Čo povedať na záver? Nech žije!!!

- Ale ja som nevinný!!!

- Hej? Nie, iba si myslíš. Veď sa pozri, vážky už nelietajú. Viem, že si videl tie oceľovomodré a páčili sa ti. Uveril si ilúzii, že prileteli kvôli tebe. Vieš, vtedy, keď si ju držal za ruku a šli ste hore kopcom, pomáhal si jej cez tie malé rokliny a ona bola taká šťastná. Namočili ste si ruky v potoku. Dala ti napiť. Potom pršalo. Strašne si sa spotil. A uštipol ťa ovad. Príroda je krutá a si jej súčasťou.

- Nebuď patetický.

- Prečo nie? Aspoň niekedy si to môžem dovoliť. Vtedy si si myslel, že ten dážď zmyje nános smútku zo včerajška. Veril si tomu. Bol si spotený a nahováral si si, že toto je šťastie. Ona ťa mala rada, ona ťa má rada. Nehnusím sa ti?

- Ja nie som ona.

- Aha, tak prepáč. Splynul si s ňou pre mňa. Keby to vedela, hnevala by sa. Hneváš sa aj ty? Povedz, že áno. Nech to viem ospravedlniť. Medzi tými vysokými skalami si sa cítil bezpečne. V noci si sa hnusil sám seba.

- Kúpim ti vysávač myšlienok?

- Buď rád, že sa to nezopakuje.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
feex8  23. 9. 2010 00:13
aj ja chcem taky vysavac
Napíš svoj komentár