Sadol si do baru na dobre viditeľné miesto. Prichádzajúci, sediaci, odchádzajúci, mnohí mu venovali aspoň krátky pohľad a trochu pozornosti. Stačilo mu to k nasýteniu duše. Pripadal si dôležitý a naplnený. A krásny. Vypil kávu a mohol ísť. Dobre vyzerajúca mladá čašníčka mu priniesla účet. Usmial sa na ňu. Mala by mu byť za to vďačná.
Zobral si taxík, nechal sa zaviesť k ľuďom, ktorí mu boli podobní. Cítil sa medzi nimi dobre, všetci si tu navzájom mechanicky lichotili, skladali poklony a vymieňali komplimenty, no jeho hnevalo, že tu nemá možnosť vyniknúť. Dobre, niekto mu pochválil vlasy, pekný úsmev, sako, ale nik ho výrazne neobdivoval. Tu si boli všetci podobní. V ten večer opustil spoločnosť predčasne.
O deviatej večer bol už doma. Mal taký zvyk hneď po príchode poobzerať sa vo veľkom zrkadle v predsieni, aby sa ubezpečil, že na všetkých urobil dokonalý dojem. Teda pozeral na seba, spokojný so sebou sa márnivo usmieval a... zmeravel. To nie je pravda! Mal odlomený kus zo zuba, z dvojky vpravo hore. Zakrútila sa mu hlava, chytil sa prúteného kresla, ktoré stálo vedľa obrovského zrkadla. Takmer sa nestihol posadiť, myslel si, že odpadne. Trochu sa triasol. Pot mu stekal po tvári. Vybral z chladničky brandy, nalial si do pohára deci a pol oranžového alkoholu a vypil to na dvakrát. Rozmýšľal. Teda takto ho dnes všetci videli... S odlomeným zubom. Tí úbožiaci v meste, pred ktorými odprezentoval svoju nadradenosť. Pekná čašníčka. A aj jeho priatelia. Priatelia? Ľudia, o ktorých si myslel, že sú jeho priateľmi. Strašne sa hanbil. Nalial si a potil sa pri predstave, že na nasledujúci deň musí zájsť do banky. On tam predsa takto ísť nemôže! Hneď teraz zájde na pohotovosť a požiada zubára, aby mu z kompozitu vymodeloval chýbajúcu časť zuba. Zaplatí hocikoľko. Nikdy nechodil k neznámym zubárom, ale čo má teraz robiť? Lenže zubári ordinujúci na pohotovosti takéto úkony nerobia. Mal pocit, že sa zblázni. Zajtra ráno o deviatej má byť v banke. Nemôže tam ísť takto! Zas si nalial. A zas sa spotil. Aha, veď si doteraz nevyzliekol sako. Dal si ho dole a prešiel do obývačky. Do obývačky? Nie, do spálne. A kde nechal fľašu? A pohár? Načo pohár. Fľaša je v kuchyni. Dobre, zašiel po ňu a vrátil sa do spálne. Nie, do obývačky.
Dlho len tak sedel, pozeral pred seba a pil. Nie, nie, nebolo to dlho, len niekoľko minút. Mal už v sebe dosť alkoholu na to, aby nevedel odhadnúť, aký čas uplynul odvtedy, čo si tu sadol s fľašou v ruke. Zaklonil hlavu. Cítil, akoby zamatová pohovka, na kotrej sedel, bola prítulná žena, ktorá ho ubezpečuje, že nič hrozné sa nestalo. Najprv sa zdráhal uveriť tomu, no nakoniec....zaspal.
Ráno sa zobudil s bolesťou hlavy a pocitom prázdna. Ležal v posteli, nie na pohovke, oblečený, na košeli mal veľký fľak. Myšlienky žiadne. To je divné. Obliekol sa, šiel na záchod. Keď sa umýval, zámerne sa vyhýbal pohľadu do zrkadla. Urobil si raňajky. Nechutili. Oholil sa, preobliekol. Už sa obúval, keď zazvonil telefón. Zodvihol. Hlas tej ženy nepoznal.
Hovorila: "Našla som na parkovisku malú aktovku. Museli ste ju stratiť, keď ste nastupovali do auta. Otvorila som ju. Viete, som chudobná, myslela som, že v nej nájdem nejaké peniaze. A naozaj, našla som v nej viac ako štyristo eur, pre vás je to zaiste zanedbateľná suma, vy určite platíte kreditkami, ja by som mala na živobytie na tri mesiace. Ale nedokážem si nechať, čo nie je moje. Našla som v aktovke aj notes. V ňom bola vizitka s menom a telefónnym číslom. Myslím, že ste ten pán, ktorý sa tu včera prechádzal, pozeral na ľudí a zvláštne sa usmieval. Nemáte náhodou zlomenú dvojku vpravo hore?"
Narcis zašiel k tej žene, poďakoval sa, nechal jej peniaze, ktoré mal v aktovke a cestou do banky myslel na to, že zuby sa dajú kúpiť.
Daroval si úsmev do spätného zrkadla.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
narazuvzdornaa
18. 8.augusta 2010 19:04
Po slovensky narcisovO
6
Inak zaujímavé je, že z blogu si prečítam len 2 vety, a už píšem komentár.
9
také molliérovské. absurdne ploché charaktery použité ako kulisy na vyjadrenie/dosiahnutie pointy, ktorá mi príde pomerne triviálna... ale celkom dobre napísané (vrámci žánru).
Napíš svoj komentár