Hovoril som mu, že nič neexistuje. Neveril a dodnes ničomu neverí. Potreboval som mu vysvetliť, že všetko je niečim zaplnené, že aj vákuum je niečo, lebo má meno. Všetko má meno, preto nie je nič, čo by mohlo byť ničím.


- Tak rozumieš tomu? Nič neexistuje!

- Nerozumiem ničomu z toho, čo hovoríš, skús mi to urobiť.

- Neviem ti urobiť nič, aby som ti to vysvetlil.

- Tak mi urob niečo a nazvime to nič.

- Keď niečo nazveme ničím, potom nič je hocičo.

- Tak urob z ničoho hocičo.

- Všetko môžem urobiť, ale nie hocičo z ničoho, pretože nič neexistuje.

- Ale ja verím, že existuje. Som nič a existujem. Čo mi na to povieš?

- Nič. Iba toľko, že si niečim.

- Nehovoríš nič, lebo nemôžeš vyvrátiť moje tvrdenie o ničom.

- Tvoje tvrdenie o ničom je oničom.

- Moje tvrdenie bolo o mne ako o ničom.

- Tvoje tvrdenie nie je nič iné, ako tvrdenie, ktoré nevieš ničím podložiť.

- To nič.

- Skús rozmýšľať o ničom bez toho, aby si niečo zničil.

- Nič také.



Čakal som, že sa otočí a zamáva mi na znak priateľstva, ktoré pre neho nebolo ničím iným, ako len stráveným časom alebo ničím.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
necrell  19. 5. 2011 22:48
jo!
2 
fotka
ardonaiel  19. 5. 2011 23:38
výborné ,,filozofovanie" ...škoda, že je tých hviezdičiek len päť
3 
fotka
viluette  20. 5. 2011 00:12
moja oblunbena tebna
4 
fotka
alpynus  20. 5. 2011 01:17
Strom v záhrade.
Napíš svoj komentár