Ležal na chrbáte. Zatlačil si posledné pravé rebro. To nad bruchom. Pocítil tlak v krku. Zatlačil si posledné ľavé rebro. Pocítil tlak v krku. Z druhej izby bolo počuť zvonenie telefónu. Pardon, on nezvonil, budil. Načo, keď nespal?

Bolo ticho päť minút a zas. Zas budil. Nechcelo sa mu vstať. Neprestával s tým. Musel ho utíšiť.

Nesvietilo slnko. Vyzeralo to ako súmrak. Možno sa blížila búrka. Zaparkovali vo dvore. Okolo boli vysoké múry starej budovy. Vystúpili z auta. Šli k dverám. On stál na nakladacej rampe. Ona stála dole pri rampe. Volal pánovi VeVe. Mali tu s ním dohodnuté stretnutie. Pán VeVe do telefónu povedal, že ich čaká. Mal hlboký podrážený hlas. Hovoril ešte niečo, ale už mu nebolo rozumieť. Elektrická zámka na dverách povolila. Vošli do budovy s úzkymi chodbami. Schodisko bolo tiež úzke. Výťah tu nebol. Dvere do miestností pri schodisku boli zatvorené. Na jednom poschodí oproti schodom bol antikorový stojan. Bol na ňom zavesený blanovitý vak. V ňom bolo niečo organického pôvodu. Malo tu slúžiť na výskum. Museli vyjsť pešo na piate poschodie. Tam boli otvorené jedny dvere. Sedela pri nich žena. Vyzerala ako herečka. Bola to jej dvojíčka. Niečo im povedala a vošli ďalej. Boli v laboratóriu. Bolo v ňom veľa ľudí. Asi tridsať. Zastali pri skupinke pod oknom. Pýtali sa na pána VeVe. Skupinka si ich nevšímala. Zmätene chodili okolo stola. Zo vzdialenejšej časti miestnosti sa ozval pán. Povedal, že pán VeVe odišiel a ukázal prstom nahor. Nemohol počuť, že sa pýtali na pána Veve. Pán Veve teda zomrel.

Vyšli z laboratória spolu s ostatnými. Oni medzi prvými. Naľavo bola veľká hala. Boli v nej hranaté pilere a obrovské tmavozelené kožené gauče. Keď to videli, radostne vykríkli.




Keď mala neter dva a pol roka, prežila traumu. Trauma bola následkom nedorozumenia. Došlo k zhode určitých dejov. Zanechalo to stopu na jej zdravotonom stave. Mávala výkyvy nálad. Pochytil ju tras. Hodila sa na zem. Nedalo sa ju upokojiť. Trvalo to niekoľko rokov. Jej blízki sa pre to trápili.

Keď mala šesť rokov, sedela na kohosi kolenách. Ten človek ju držal za ruky. Prudko sa zakláňala. Smiala sa. Boli vo veľkej hale. Sedeli na obrovskom tmavozelenom koženom gauči.

Bola opäť šťastná.

 Blog
Komentuj
 fotka
imosk  11. 8. 2010 19:24
Prečo som čítal,: Pán JeBe
 fotka
kemuro  12. 8. 2010 18:36
(posledné rebro si pravidelne zatláčam, ked premýšľam o farbe stropu)
Napíš svoj komentár