niekto nech povie dosť
na prelome dní
vnímam
strácam seba časti
minulosť sa líška
pohľadom bezodným
a ja sám jej pritakám
otváram si plný slasti
pokrčnené záhyby duší cudzích
v nich sa spoznávam
im dám bezútešný čas
v ktorom sebastrasti
nezlížu podhodenú kosť
veď nie som sám
kto sní
pardon, dosť, zatváram
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár