Zvláštne kombinácie

Artur sedel pri bare. Nemá rád bary. Trochu sa usmieval. Bol sám. Sledoval ľudí. Nie, iba pozeral smerom, kde sa ľudia bavili, nevidel ich. Muž za barovým pultom si všimol jeho čudný výraz.


- Prepáčte, stalo sa vám niečo?
- Áno. Práve ste sa ku mne ozvali a vyrušili ste ma.
- Myslel som, či vám nie je zle, alebo či...
- Vy asi máte rád ľudí, však?
- Neviem. Možno...
- Nalejte mi ešte.


Artur bol prekvapený, že sa niekto neznámy zaujíma o jeho stav. Pozval barmana na návštevu do svojho bytu. Prišiel na druhý deň popoludní. Sadli si do obývačky.


- Je vám dnes lepšie?
- Lepšie? Nebolo mi zle. Len som sa zamyslel. Robím to často. Asi pri tom vyzerám zvláštne.
- Myslel som si, že ste to prehnali s pitím.
- Nie, to sa mi nestáva, som dospelý. Vy sa necítite byť dospelý?
- Celé roky!
- Celé roky? Veď ešte nemáte ani tridsať.
- Mal som krátke detstvo. Vy nie ste sám?


V Arturovej pracovni bolo dievča. Dana. Prichádzala raz týždenne, aby mu upratala. Už pol roka. Jej obľúbenou činnosťou bolo upratovanie Arturovho písacieho stola. Keď nebol doma, alebo keď si bola istá, že je zamestnaný nejakou prácou, ktorej sa bude venovať dlhší čas, veľmi rada otvárala zásuvky v stole a v chvate a s príjemným vzrušením pátrala po Arturovom súkromnom živote. Väčšinou nič dôležité neobjavila.

Artur bol k nej dobrý.

V obývačke stíchla hudba. Bolo to neobvyklé. Artur si púšťa hudbu z počítača. Keď niečo robí, alebo keď má návštevu, hudba hrá vždy bez prestania. Teraz bolo ticho. Dana počula hlas neznámeho muža. A Arturov.


- ...a vieš, natlačil som tam jahody s kúskami ananásu. Nenormálne mi to chutilo. Nalej mi ešte, si predsa barman.
- Vidíš, život je plný náhod. Počul si o tom človeku, ktorému transplantovali srdce vraha?
- A on kvôli tomu ukončil svoj život. Zvláštne kombinácie.
- Nepi tak rýchlo.
- Môžem sa ťa báť?
- Nerozumiem, prečo by...


Do obývačky vošla Dana. V ruke držala jelenicovú handričku. Tvárila sa ľahostajne.


- Prepáčte, že som vás...
- Už to nechajte, poďte si k nám sadnúť.
- Ja? Nie, nebudem vás vyrušovať.
- Nebudete nás vyrušovať. Môžem vám niečo naliať?
- Nepijem.
- Nepijete... Tak vás zoznámim s ....
- Nie, netreba, už pôjdem.


Dana odložila čistiace prostriedky, obula sa, vzala si kabát a odišla.

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu