Ak som takým vyslovovateľom, časová krivka môjho sebavedomia, plaziaca sa ticho pri zemi ako had, vrhne sa do diery v zemi, navonok ako keby zacítila pach a zvuk vychádzajúci z drobného cicavca skrývajúceho sa vo svojej nore. Hada to ťahá do korún stromov, obkrúcať sa okolo vetiev a ponúkať malvice biblickým hriešnym ženám. Ale vie, že jeho miesto je pri zemi a pod zemou. Keď je zahnaný do pukliny v skale, je to pre neho stav, nezhodujúci sa so snami, ale zároveň stav s minimálnou energiou, ktorého naplnením sa duša zaplní clivým pocitom uspokojenia. Z toho, že všetko ide po starom a podľa odvekých predstáv o svojom určení a úlohe vo svete.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár