V tom sa z hora ozval hlas huslí. Tá melódia Raya uchvátila a pozrel sa hore k Hollyninmu oknu. A vtedy ju zazrel. Slnko jej svietilo do okna a ako sa tam postavila, Rayovi za javila ako anjel. Mala dlhé čierne rovné vlasy a tenké zmyselné pery. Ako hrala oči mala privreté a Ray sa takmer aj nadýchnuť zabudol.
"Čo to stváraš človeče? Veď sa k nej čoskoro vrátiš, budeš ju obdivovať neskôr, toto ešte musíme zaviesť do centra."
"Veď už idem," odsekol Ray, keď ho Steave udrel do brucha.
Po tom ako chalani vyložili náklad v centre mesta, vrátili sa do reštaurácie Zeleného draka. Reštauráciu vlastnil Hollyn strýko, Max. Strýko Max bol dobrý človek, veľký chlap s veľkým srdcom, ale mal za sebou rozvod a žena si deti odviedla na iný kontinent a preto často cestoval preč. Reštauráciu mala vtedy vždy na starosti Holly a jej babka.
"Holly!" skríkol smerom hore Steave, keď s Rayom vošli zadným vchodom.
Ray si vzal kuchyňskú zásteru a podišiel k Hollynej babke, aby jej pomohol vo varení.
"Áno?" ozval sa zrazu Hollyn jemný hlások.
"Ja som už na dnes skončil, ak pre mňa nemáš nejakú zásielku..."
"Nie, nemám, môžeš ísť. Maj sa," a venovala mu úsmev.
"Ahojte, dovidenia pani Mayerová," a na to sa vyparili.
"Kam šiel tento chlapec?" otočila sa zrazu babka. "Ani sa neodzdravil, to je teda! Tá mládež nepozná slušné správanie," a odišla dopredu k hosťom.
"Nepočula ho?" pozreli na seba nechápavo decká.
"Asi si zabudla zapnúť načúvací prístroj," usmiala sa Holly a podišla k Rayovi.
"Čo robíš?"
"Tvoju prácu, ty by si mala viesť obchod namiesto stýka nie ja," ukazoval na ňu repou.
"Ale, prestaň," a vybrala mu repu z ruky, " vieš, že variť neviem, na to si tu ty."
"Takto ma využívať," predstieral urazenosť.
"Dobre, dobre... tak ti to pomôžem aspoň vyniesť. Ktorý stôl?"
"Číslo 5," a spokojne pokračoval v príprave jedla pre hostí.
Holly sa teda vybrala dopredu do malej preplnenej reštaurácie. Bola tam dobrá atmosféra tak trochu viac čínska. Strýko Max bol totiž obdivovateľom tejto kultúry.
U stola číslo 5 sedeli akísi chalani so šiltovkami vo veľkých bundách. Hrali sa na tvrďasov a to hlavne, keď prišla Holly.
"Oh my God! Vidím dobre? Akéhosi anjela nám sem vietor zafúkal..."
"Nech sa páči, vaša objednávka," odvetila Holly chladno, položila veľkú pizzu do stredu stola a vybrala sa na odchod, keď sa jej jeden z chalanov postavil do cesty.
Holly sa ho pokúsila obísť z druhej strany, ale on jej to nedovolil.
"Kamže to ideš, kočka?" a schmatol ju za zadok.
"Nedotýkaj sa ma," odvetila rázne a odsotila ho.
"Lebo čo?" spýtal sa a pritisol si ju k sebe.
"Pusť ma!" skríkla a snažila sa vyslobodiť, ale on jej to nedovolil.
Vtom sa tam zjavil Ray: "Okamžite ju pusť!"
Na to sa chalanovo zovretie uvoľnilo a Holly mu vykĺzla z rúk, a podišla k Rayovi.
"Ray upokoj sa, už máš aj tak dosť problémov..."
"A ty si kto do frasa?! Snáď nie jej -milovaný- ?!" zosmiešňujúc vyslovil to slovo, chytiac sa za gule ako macher a celá jeho banda sa pustila do rehotu.
V Rayovi vrela zlosť a keby pri ňom nebola Holly pustil by sa doňho.
"Dobre a teraz ustúp! To dievča je moje!" a schmatol Holly za vlasy, ktorá začala kričať.
To bola pre Raya posledná kvapka. Takú vrazil tomu chalanovi, až ho to položilo na zem.
"Ray, nie," zastavila ho, keď sa chalan postavil na nohy.
"Poď von ty srab a skús to zopakovať tam!" vrieskal zasa macher a všetci sa zrazu vyhrnuli z reštaurácie.
Išli do úzkej uličky k zadnému vchodu reštaurácie. Okolo chalanov diváci vytvorili kruh, kde Holly držal jeden z hip-hoperskej bandy, aby sa do toho nezamiešala.
"Áno Math, dobre robíš, že držíš trofej, lebo my si ju odnesieme, áno!" a už akoby súboj vyhral dal hore ruky a ziapal.
Raya to vyviedlo z miery a to bolo i jeho cieľom. A v momente prekvapenia naňho chalan zaútočil päsťou. Ale Ray sa nedal, on sa nebil len tak amatérsky ako tamten poskakujúci opičiak. Ray za starých čias chodil na karate a aj na kung-fu, takže keď mu ten chalan vrazil, udrel ho do brucha tak, že sa jeho protivník s bolesťou prehol, a na to ho kolenom kopol do hlavy.
"Chyťte ho!" zvreskol z posledných síl jeho protivník zvíjajúci sa na zemi.
A vtedy sa začal skutočný boj! Ray bol úžasný, kopom dozadu zneškodnil hneď jedného a zaútočil na druhého. Tretí by ho bol dostal s nožom v ruke, ale vtom sa tam objavil Steave a pomohol mu. Vykrútil chalanovi ruku a kopol ho do zadku. Tým lumpom viac nechýbalo, a keď sa jeden vybral na útek, súdržnosť prevládla, a ostatný ho nasledovali.
Ostal tam len jeden, ktorý držal Holly, ale už len keď sa naňho Ray pozrel, zutekal. Hostia z reštaurácie zatlieskali chalanom a pomaly sa pobrali zasa dnu.
"Holly, si v poriadku?" podišiel k nej Ray.
"Áno," ťažko vydýchla.
"Nechám vás na chvíľu osamote a už sa dostanete do problémov, ste strašný..."
"Ako to, že si tu?" spýtal sa Ray.
"Jedno ďakujem, by stačilo... No, ale nechal som si tu bundu, tak som sa vrátil..."
"Ďakujem človeče," potľapkal ho po pleci Ray a pobrali sa dnu.
Ray si sadol za stôl a stalčil si ranu pod okom, na čo zjojkol. Holly mu na to vybrala ľad z chladničky a sadla si vedľa neho.
"Ukáž, dám ti to na to," a jemne mu začala prikladať ľad na modrinu.
"No dúfam, že keď tentokrát odídem, nedostanete sa do problémov..."
"Nie, maj sa a dík," uškrnul sa Ray, čo ho zabolelo.
"Holly, dobre sa oňho postaraj, spolieham sa na teba, ahojte."
Keď sa mu odzdravili, ostali samy, no skoro, babka tam tiež bola, ale aj tak nič nepočula.
"Bála som sa o teba, keby si to nechal tak, možno by odišli..."
"Neodišli by a ty to vieš... Takto sa aspoň nevrátia, au."
Potom tam len ticho sedeli, pohľadmi sa navzájom vyhýbajúc, keď vtom Ray pocítil Hollynu jemnú ruku na jednom líci a na druhom bozk.
"Ďakujem," odvetila mu hľadiac do očí.
"Veď na to ma máš," a usmial sa červený v tvári.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
keby sa to náhodou niekomu páčilo, please komentujte, tak napíšem aj pokračovanie :-?