Teraz si prosím nemyslite, že zo mňa hovorí žiarlivosť... to nie, viem, že môj príbeh nebol ani len na úrovni reality, ktorá tu bola asi podmienkou. Ja som napísala... podľa mojej profesorky, citujem: " Je to zaujímavý, nadčasový príbeh... osobne sa mi to páčilo... som zvedavá čo na to povie odborná porota."
Po pravde, ma jej slová potešili, ale v tej chvíli som jej ten príbeh chcela vytrhnúť z ruky a roztrhať na márne kúsky, ako všetky moje predošlé diela. Uvedomila som si aký je ten príbeh... šitný! Len mi proste nenapadol nijaký iný spôsob, ako by som bola napísala iný príbeh na tri strany, len toto prevedenie... a teraz to dosť ľutujem. Keby som bola vedela, že mám osloviť hlavne porotcov, i ja by som si vybrala príbeh z reality, čosi tragické a smutné... ako tí, čo vyhrali prvé miesta...
Áno, zdá sa, že sa naozaj ľutujem... a možno aj hej, ale viac ma mrzí, že moja kamoška, ktorej príbeh bol z reálneho života a bol fakt bombový, sa neumiestnil. Ono to malo akúsi nádhernú myšlienku skrytú do deja... ale keďže nevyhrala a ani nám neboli schopní okritizovať diela, ona prestala písať. A takto svet stratil skvelú spisovateľku... no a ja?
Ja som začala otravovať email-mi, ženskú, ktorá to mala na starosti. Ale ty vole ona bola taká pribrzdená! V živote som ju nevidela ale predstavovala som si ju ako slizkého slimáka, ktorý s okuliarmi sedí za stolom. Ja som sa jej pýtala, že čo sa stalo s neúspešnými dielami, lebo vraj mala vísť zbierka poviedok zo všetkými zapojenými dielami... ale ona mi neustále písala: "...s vaším podpisom ste súhlasili s podmienkami súťaže, kde bolo napísané, že diela nevraciame..." Ako by som sa na to pýtala! Ešte pred nervovým zrútením som jej potom prestala písať...
Ale nedozvedala som sa, či bol môj príbeh pochopený... či si uvedomili, čo v sebe skrýval... Áno teraz to znie tak slizko, ale práve kritici využívajú tieto slovné spojenia, a keď sa od nich vyžadujú zrazu mlčia... A toto je vraj život!
Aspoň keby som vedela, čo sa stalo s mojou poviedkou... či ju spálili, recyklovali lebo bola taká strašná... Stačil by nejaký náznak záujmu mi to povedať a nie, že "nevraciame"! Jasné! Lebo s neúspešnými dielami kúria v tomto "skvelom osvetovom stredisku"!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
petko007
12. 12.decembra 2009 21:14
Dominika a prosim ta nemohla bi si mi aspon obsahovo povedat co bolo v tej poviedke bi ma to zaujimalo.
2
o tom je život, prekonávať prekážky, že nejaká porota, ktorá má vkus prikláňať sa napríklad k realizmu nevybrala tvoju prácu, neznamená, že bola oničom. Bol americký prezident ktorý celý život sa snažil a mal jeden neúspech za druhým, bol na každej voľbe a nikdy ho nikam nevybrali...až keď mal okolo 50 rokov tak sa stal prezidentom...lebo sa nevzdával a nevysral sa na to hneď na prvýkrát...
3
podla mna ten pribech co si pisala bol dobry... hlavne preto ze nebol v realite... porocovia su vzdy debili... na nich nedaj a to povedz aj kamoske... podla mna porocovia boli stary slovencinary...), ktory sa riadia vzormi... a nepochopili diela ... a druha vec nechci aby vsetky diela boli dokonale! podla mna boli vsetky dobre a nepaci sa mi ze vsetky chned ako to precita niekto roztrhas!!! odvikni si od toho ... a este stale cakam na dalsiu kapitolu jedneho pribehu...
4
presne viem aký je to pocit.. všetky tieto súťaže sú o tom istom - o predsudkoch poroty a o tom, že hlavnú cenu získa s najväčšou pravdepodobnosťou dcéra, či vnučka predsedu poroty
nič si z toho nerob - kým robí písanie radosť Tebe PÍŠ! a kým sa nájdu ľudia, ktorých Tvoje slová zaujmú - čo tam záleží na nejakých oceneniach??
nič si z toho nerob - kým robí písanie radosť Tebe PÍŠ! a kým sa nájdu ľudia, ktorých Tvoje slová zaujmú - čo tam záleží na nejakých oceneniach??
Napíš svoj komentár