(Kvetena spod závoja, Ochabujúce prsty zimy, Zima predávajúca žezlo, Krása spod bieleho závoja)
Jar, tri mesiace zázračných premien prírody. Zobúdzanie, obnova, znovuzrodenie, to sú slová ktoré ma napadnú, keď pomyslím na jar.Mrazivé prsty zimy len neochotne predávajú žezlo času ďalej.
Biely šiator sa mení na prúdy krištáľovo čistej vody, ktoré ako deti skotačia v potoku zurčiacom akoby sa pokúšal vynahradiť to zlovestné ticho zimy. „O čom si vlastne vlny štebocú ?“! Potôčky klokotajúce krajinou a všetkým radostne oznamujúce novinu príchodu jari. Akýsi maliar z tých zúbožených čiernych pahýľov stvoril obraz zelených korún.
Kvetena krajšia a pestrejšia, ako palety všetkých umelcov, len jedinej patrí, prírode. Malé kvietky len nesmelo vykukujúce spod bielej suknice, trhajúce opar smrti a úpadku a oslavujúce život v jeho najčistejšej podobe. Iné, spočiatku cudne zahalené do zelených púčikov, aj ony počase odhalia svoju pravú tvár.
Konečne prichádza dážď. Ten očistí zem od posledných zbytkov bielej periny. Kvapky, každá, ako krištál s uvaznenou hviezdou, mäkko dopadajúce na zamatové lupene kvetov, akoby sa snažili skrášliť neskrášliteľné.
Z ospalosti spôsobenej bozkom kráľovnej zimy sa spamatávajú aj zvieratá. Mladé „ženy“ zažívajú ten nádherný pocit byť matkou.
Mladé prvý krát otvoria očká a nechajú do nich vniknúť farby sveta, prvý krát sa ich kožúšok načechrá vetrom, prvý krát sa postavia na svoje roztrasené nožky a labkami sa dotknú trávy, prvý krát sa nadýchnu vzduchu presýteného voňami jarných kvetov.
Vietor, ladne ohýbajúci steblá tráv, neustále šeptajúci do vlasov tajomné pravdy ušiam, ktoré vedia načúvať.
Počul som, že vždy keď ťa vietor obíjme a pohrá sa ti s vlasmi, vedz, že sa niekde práve zrodil nový život. To je zázrak zrodenia, ktorému sa aj ja musím pokloniť.
Kráľovná jari ovládajúca toto nádherné čaro je preto v mnohých kultúrach právom uctievaná ako matka.
Jar je čas, keď by sme sa mali zastaviť a po dlhej zime nasať energiu na(pre) ďalší rok.
PS: toto bola školská práca, takže som to takto zmyšil, je to príliš prešpikované ale, aspoň som za to ako za všetky moje slohy dostal jednotku
Blog
Komentuj
13 komentov k blogu
1
didojelen
27. 8.augusta 2007 21:45
je to naozaj pekne.. aj ked si to clovek cita uz po niekolkykrat dokaze ho to zaujat
5
fakt ze klobuk dolu. nieco take pekne by som ja sotva napisala. ako naozaj nadherna praca. necudujem sa ze si dostal jednotku
6
mna pri slove jar.....napadne, ze coskoro bude leto a prazdniny...ale inak su to krasne myslienky.....my sme mali opisovat krasy zimnej prirody....
7
to je jake dobre...ja by som nieco take nevymyslela ani za cely zivot...fakt moooc pekne ale ved zatial vsetko co som od teba citala bolo pekne a toto nie
je vynimka
je vynimka
8
no to sa ani nedivim ze si dostal za jedna... moc pekne a mas pravdu jar je uzasne obdobie
10
je to kraaaaaaasne...ale mam radsej zimu...skus napisat nieco o nej
13
pekny poeticky jazyk. pre mna trosku nudne, ale jar je moja najoblubenejsia, takze tak☺
Napíš svoj komentár