Deti sa museli schovávať v opustených budovách. Zo stromov sa strácali konáre aby si mohli spraviť oheň. Večšina si nepamatala na rodičov. Večšie deti sa starali o tie menšie. Chodili v 20 až 50 členných tlupách a nikto ich už nenazíval inak ako "malé hyeny". Rozprávali sa vlastným jazykom, ktorý znel ako veľmi nepodarení slang. Špecializovali sa na napádanie a okrádanie starých bezbraných ľudí. Život malej hyeny mal menšiu hodnotu ako chleba. Bolo ich veľa a nikto netušil, kedy sa objavia a na koho zaútočia. Armáda malích hajzlov bez svedomia.

Kto by im to mal za zlé, keď ich nemal kto vychovať. Nájsť malú hyenu mŕtvu na ulici bolo rovnako bežné ako si zohnať prostitútku. Bol to vlastní svet ulice a žiadny chlap, ktorý navštívil služby verejných pracovníc si nemohol byť istý či ho nenapadne práve jeho potomok za pár rokov.

Peter, syn Andreja a Marceli práve sa práve prechádzal po námestí. Rodičom sa neozval ani ich nenavštíl, otca považoval za namysleného idiota, ktorý mal vždy silné reči ale bol vždy v ústraní frigidnej matky, ktorá viac myslela na svoje pohodlie ako na svoje deti. Od mala mu viac voňala sloboda ulice ako vezenie doma.

Zrazu ho zamrazilo keď uvidel ako malé hyeny zaútočili na staršieho pána. Nebol to pekný pohľad. Nech sa starý pán snažil ako chcel. Strkali a udierali do neho zo všetkých strán až spadol na zem. Na zemi sa to pravé besnenie iba začalo. Kopance mierili na celé telo. Tie odvážnejšie po ňom začali skákať. Námestie bolo plné ľudí ale nikto sa nad tým nepozastavil, nikto nič nevidel.

Pozeral sa na tú brutalitu a nemohol uveriť čo sa to deje. Práve sa vrátil po 3 rokoch domov a videl toto. Zakričal na deti nech okamžite zmiznú. Tie práve starcovy brali posledné veci, po výkriku spozorneli a upreli na neho zrak. Bol to chladný pohľad nenávisti a beznádeje. Potom po ňom vyštartovali. Boli rýchle a Peter napriek svojej mladosti a sile sa zľakol. Bez myslenia vytiahol revolver. Najprv vystrelil do vduchu ale to nepomohlo, boli pár metrov pred ním. Spanikáril a stretil prvého chlapca do brucha a dievčatko vedľa neho do nohy. Mohlo im byť 8-10 rokov, boli chabo oblečené a vychudnuté. Ostatné deti sa rozutekali na všetky strany.

Peter sa pozrel okolo seba a očakával reakciu okolo. Tej sa mu nedostavilo. Každý šiel svojou cestou. Chvíľu tam stál a pozeral sa na chlapca s ktorého vyhasínal život. V očiach mal po pár minútach prázdnotu. Potom sa pozrel na dievčatko, ktoré na tom nebolo o nič lepšie. Chytil ju do rúk a ponáhľal sa domov. Ďalší detský život už na svedomí nechcel mať.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár