Andrej zo svojou ženou Marcelou žili v peknom byte blízko centra. Byt mali zariadení, zásoby postupne doplňovali podľa potreby. Aj keď bolo vonku peklo, žili si svojím pekným životom plným lásky.
Už to bolo pár rokov čo im deti odišli do sveta. No ako začala revolúcia ich syn Peter sa im už neozval. S Martinou to bolo iné. S mamkou si nerozomeli a po tvrdej hádke odišla za svojim partnerom. Posledné správy čo o nej mali bolo, že sa vybrali za more.
Tú noc mali výročie a rozhodli sa pre prechádzku. Aj keď noci boli nebezpečné. Nočné prechádzky milovali. Vedeli, že ak nedajú najavo, že majú peniaze alebo, že ich zaujíma čo ich nemá tak tak budú mať pokoj.
Noc bola tmavá a miesto pouličného osvetlenia mesto osvetľovali ohne, ktoré horeli po rabovaní. Tvorili sa skupinky, ktoré mali svojich spojencov a nepriateľov. Bolo ich tak veľa, že človek sa bál s niekym hovoriť aby automaticky k nemu nevrthla skupinka jeho nepriateľov. Deti a starý ľudia zomierali na uliciach. Pre slabých nebolo miesto.
Aj tak ale Andreja a Marceli sa revolúcia nijako zvláštne nedotýkala. Aj po 30 rokoch manželstva boli rovnako zamilovaný.
"Spomýnaš si ako som sa ťa snažil zbaliť ale ty si ma nechcela ?" usmieval sa Andrej.
"Bol si tak namachrovaní. Hnusil si sa mi."
"Bol som mladí a myslel som si, že sa ti taký chlapci páčia."
"Bola som mladá, sama som nevedela, čo chcem."
"Ale odolávala si mi dlho, čo zmenilo tvoj názor ?"
"To, že sa do teba zamilovala Peťa." usmiela sa Marcela a v jej očiach a úsmeve bol vidieť výraz víťazstva.
"Ach tak, to by jej mal poďakovať. Nevieš ako sa má?"
"Ty si to nečítal v novinách ? Zomrela asi pred piatimi rokmi na rakovinu."
Konverzácia ďalej plynula a spomýnali na časy mladosti. Jemu bolo 20 a jej 16 keď sa dali dokopy. Andrej bol v mladosti rebel ako sa patrí. Žil drsným a rýchlim životom a aj keď to Marcela nechcela priznať. To ju na ňom vzrušovalo najviac. Bol to vyhlásení bitkár s ktorým sa nikto nechcel zapliesť.
Práve odbočovali od pobrežia rieky do temnej uličky, ktorá bola zároveň skratkov domov. Prechádzali ňou často. Večšinou tam boli deti, ktoré žobrali o jedlo ale tú noc tam bolo prázdno. Asi ich vyhnali vojaci, podotkol Andrej. Marcela ale s lepším zrakom uvidela, že ulička nie je tak prázdna ako sa zdá. V tej tme nevidela presne ale zdalo sa jej, že vidí stáť dve postavy. Nedala ale nič na sebe poznať a ďalej spomýnala na časy dávno minulé. Spomýnali na to krásne ale zámerne sa vyhýbali tématu detí. Hlavne Marcela si s nimi posledné roky nerozumela a dá povedať a nie je to vzdialené od pravdy, že práve kvoli jej povahe obydve deti odišli preč.
Ako sa približovali bolo obydvom jasné, že niečo sa tam deje. Na zemy boli tri osoby a dve stáli. Niečo si hovorili ale nebolo počuť čo. Andrej s Marcelou spomalili krok. Vedeli, že musia byť opatrný. Andrej na svoj vek bol stále silák a po krásnom spomýnaní na mladosť chytil Marcelu okolo boku a držal ju ako keby sa jej snažil povedať. Neboj sa nič zlato ja ťa ochránim.
V tom to prišlo, uvideli to obydvaja naraz. Bolo ale neskoro aby sa otočili a šli naspeť. Jeden chlap držal ruky, druhý držal ústa a tretí vrážal svoj úd plnou silou do malej asi 11 ročnej dievčiny. Šaty mala roztrhané a jej oči boli plné bolesti. Ďalší dvaja stáli a popíjali pivo. Skupinke chlapov mohlo byť od 20 do 30 rokov a bolo nadmieru jasné, že patria do skupinky "Odboj za slobodu" znešený názov pre vrahov bez jediného dovodu na zabitie. Boli proti všetkým.
Práve keď prechádzali okolo nich sa Andrej s Marcelou na chvíľu pozreli dievčatku do očí. Ten sekundoví výraz stačil na to aby pochopili ako neskutočne to dievčatko trpí a že ich žiada o pomoc.
"Čo čumíš ? Chceš si s nou tiež užiť ?" prehodil jeden čo stál.
Andrej bol ticho.
"Alebo máme trochu premazať aj tvoju starú dedko ?!" prehodil druhý a začal sa smiať na celú uličku.
Andrej s Marcelou bez slova prešli. Srdce im tĺklo ako o závod a celú cestu domov boli ticho. Až keď zatvorili dvere Andrej prehovoril.
"Keby som chcel tak im ukážem ale nepotrebujem sa predvádať a tá malá..."
"Bola to určite dáka malá kurva, ktorá si to zaslúžila." skočila mu do toho manžela.
"Tak mladé a tak skazené, je to s toho zle." prehodil pohoršene Andrej.
"Dáš si niečo na večeru zlato ? Nebudeme si kaziť dnešní pekný deň."
"Špagety by neboli zlé. Držím dietu, veď vieš."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár