Ten deň vyzeral ako každý iný. Cestou domov som sa stretol s kamarátom Martinom a šli sme na pivo. Prvý plán bol ísť asi 500 km do druhého mesta za babami. To nevyšlo pretože všetky baby čo sme poznali boli niekde inde. Tak sme pristúpili na druhý plán. LSD. Martin zavolal Petrovy našej zásobarni na drogy a výbornému kamarátovy, rozprávali sa dosť divne. Čo mi prišlo humorné. Potom zložil a povedal, že všetko je vybavené. Martin robil vždy v vybavovania drog jedno veľké divadlo, tažke sa dosť často stávalo, že síce niečo dohovoril ale večšinou to nebolo tak ako to plánoval.
S Maťom sme šli domov. Zavolali sme ešte Jana, ktorému som povedal, že máme papieriky a či sa nechce pridať. Súhlasil.
Nebudem zdržovať. Keď prišiel Jano tak prišlo k prvému nedorozumeniu a to, že si myslel, že budeme huliť. K tomu druhému nedorozumeniu keď sme prišli za Peťom na fire show v parku a on si myslel, že chceme lisohlávky v tabletkách. (Už som ich pár krát testol a vždy som mal najviac len dve tabletky.) Tento krát som ale objednal pre seba 3 a pre Maťa dve. Ten ale chcel tiež tri. Dali sme si ich, kúpili hulenie, vyhulili a čakali.
Zrak sa rozmazáva. Prestávam vnímať. Začínam tušiť, že to nebude mierne. Keď som objednal tie tri tak sa všetci na mňa pozerali ako na magora.
Fire show bola perfektná. Dávali si poriadne pecky ale mne sa to páčilo len som to prestával chápať. S toho čo sa bavili kamaráti som nechápal vobec nič. Všetko prestávalo dávať zmysel.
10 minút som sa zamyšlene díval na fireshow. Potom som sa postavil prešiel 2 kroky a vrátil sa speť. Potom som spravil 4 kroky ďalej a znova speť. Takto to pokračovalo až pokým som sa nestratil na pol hodinu. Šiel som sa vyčúrať ale neviem kam a prečo tak dlho. Časom sa to zhoršovalo. Musel som si zapnúť stopky aby som mal istotu v ako čase som. Minúta mi pripadala ako hodina. Diskuzie boli nekonečné a vždy keď som precitol nevedel som o čo ide. Neskor som už nevedel ani kde som. Raz som si pripadal ako na horách potom niekde úplne inde. Stĺp vyzeral ako socha a potom som zistil, že to je kameň.
Cesta domov nebola o nič miernejšia. Doma sme znova hulili ako ten deň už 10 krát ten deň. Bol som v sračkách a zaspal som v kresle. Ráno keď som sa zobudil mi spolubývajúci Martin povedal, že nejde elektrina. Začiatok konca sa začal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
jin15
2. 12.decembra 2011 05:53
Načo húliť do lisní, keď to nemá efekt ?
Napíš svoj komentár