Začal som pracovať v obchode. Jediný problém bol, že zákazníkov bolo menej ako kuriev na ulici čakajúcich na zákazníkov. Pracoval som výhradne v noci s kolegom, ktorý sa dá povedať nato sral tiež. Večšinu času bol obchod zatvorený a my sme stáli pred ním a hulili jedno brko za druhým.
"Pozri sa na toho debila, to bude čistá buzna"
"Ale piču, oni tak vyzerajú ale v skutočnosti majú najviach ženských." oponoval kamarát. Vyzerali sme obydvaja rovnako: holé hlavy, športová postava, vysmiate hnusné tváre len on bol o niečo tučnejší a ja večší.
"No niečo natom bude ale tento je 100% buzna."
"Chlape, oni sa robia, že sú buzny a ženské na nich idú úplne najviac, potom sa priznajú, že nie su a majú to v kapse."
"No tak to je fakt v piči. Odpľul som si na chodník, práve keď prechádzalo policajné auto.
"Chalany zas makáte?" pozdravila nás 30 ročná kurva, blondína s ktorou sme sa zakecali keď som mal zlú náladu a čumel som na ňu ako manžel na nevernú manželku.
"Pravda. Dúfam, že si to užiješ rovnako ako my" zakričal na ňu kolega.
"Myslím si, že práca kurvy je práca ako každá iná." zamyšlene som sa na ňu pozeral a zapaľoval si cígo. "Tam kde je poptávka je i ponuka. Len je smutné, že niektoré sú tak blbé, že s toho nedokážu vyťažiť viac prachov."
"Za to može fet."
"Za to može život." namietol som, potiahol si s cíga. Tú prácu som neznášal ale sledovať osudy ľudí od 10 večer do 6 rána bol iný svet. Svet mi ukazoval svoju pravú tvár, do ktorej som pomali padal aj ja.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.