Liek na lásku 3.časť

Snapove intrigy



Rýchlo som si zbalila tie najzákladnejšie veci a na celý deň som vypadla do mesta. Prechádzala som sa uličkami, s pôžitkom lízala zmrzlinu a v duchu preberala raňajší rozhovor. Christianov otec je rozhodne zvláštny. Dokáže byť tvrdý ani oceľ, no je v ňom i nežnosť a akási starostlivosť. Vlastne... celý Severus Snape je jedna veľká záhada.
Hoci som nechcela a nikdy som nemala problém s dôverou v Christiana, teraz bola mierne naštrbená. Prečo by som pri ňom mala trpieť? Nikdy mi neublížil. Áno, párkrát sme sa poriadne pohádali, vtedy som prišla o svoju obľúbenú vázu, ktorú mi v návale zlosti rozbil, ale oželela som ju, Christianovi odpustila a keď sa upokojil, všetko išlo ďalej. Takéto hádky predsa medzi partnermi bývajú, najmä keď sú už spolu tak dlho ako my.
Tiež ma nesmierne zaujímalo, prečo sa už Snape nechce oženiť. Čo ho prinútilo k takému postoju? Raz už bol ženatý... Od Christiana viem len toľko, že ich jeho mama opustila, keď mal dvanásť rokov. Prečo, to som sa nikdy nedozvedela. A teraz zisťujem, že aj jeho sestra má okolo seba akúsi temnú auru.
Najviac ma však trápila scéna, čo sa stala predtým, ako Severus odišiel. Prečo sa o mňa tak stará? Pobozkal ma? Obšuchol sa o moje pery, to áno, ale možno to tak nemyslel. Vysmiala som sa sama sebe. Jasné, chcel mi vraziť a miesto toho ma pobozkal. Christianov otec!
Na upokojenie nervov som si kúpila čokoládu a primiestnila som sa pred dom. Slnko pomaly zapadalo, bol teda najvyšší čas. Kľúče som nemala, musela som zaklopať. Nechcela som si sama otvárať, som hosť... O malú chvíľu sa vo dverách zjavil Chris: „Cherry! Už som sa o teba bál! Kde si bola?!“
„Chris!“ vrúcne som ho pobozkala. Ach, chýbal mi. „Bola som na výlete.“
„Nabudúce daj aspoň vedieť. Ani Ina, ani otec nevedeli, kde si. Čo ak by sa ti niečo stalo?“
„Čo by sami malo stať? Prútik som mala a bola som len v meste.“
„Dobre, ale aj tak mi nabudúce povieš,“ ťahal ma do obývačky a nalieval mi za pohárik whisky.
„Chris, nie, nebudem piť,“ chcela som ho zastaviť, no nedal sa a tak som už o chvíľu mala v sebe asi štvrť litra alkoholu.
„Kde máš otca?“ Trochu sa mi už plietol jazyk, Chris ma vášnivo bozkával a hoci som bola v alkoholovom opare, nechcela som, aby nás Snape prichytil pri takejto činnosti.
„Asi pracuje. U seba. Prečo?“
„Len tak. Pôjdem si ľahnúť...“
„Pôjdem s tebou,“ zaleskli sa mu oči.
„Nie, pôjdem sama. Som unavená a dalo by sa povedať, že aj opitá.“
„Ja neviem, čo sa s tebou dnes deje?!“ vybuchol znenazdajky Chris. Trhlo mnou.
„Čo by sa so mnou malo diať?“
„Na celý deň si zmizneš, nepovieš kam... Potom nechceš ani piť a ešte aj mňa odmietaš!“
„Moje nervy, Chris! Mám predsa právo ísť kam chcem a robiť si, čo chcem!“
„Blá, blá, blá,“ horeli Chrisovi oči. Začínal sa jeden z jeho výbuchov. Nechápala som prečo, nemal predsa dôvod! „Momentálne si v mojom dome, musíš poslúchať!“
„Myslím, že tá fľaša, čo si stiahol, ti udrela do hlavy!“
„Mňa klamať nebudeš!“ zjačala Chris a zovrel mi ruku. Zdesene som na neho pozrela: „Pusti ma, bolí to!“
„Chodíš si kade-tade a ktovie s kým!“
Vyvalila som oči. Veď on žiarli! Čo sa mu porobilo?! Nikdy takéto emócie neprejavoval!
„Kde si zobral takú blbosť? Kto je to „ktovie kto“?“
„To by si mala vedieť ty! Koľko ma už ťaháš za nos, há! Odpovedz!“
Ruka mi už modrela, bola som presvedčená, že nás počuje každý v dome, no nikto nechodil.
„Odpovedz!“
„S nikým som nebola! Neviem, kde si to vzal, ale láskavo si overuj fakty predtým, než na mňa nareveš!“
Chvíľu ešte fučal, no potom mi ruku pustil a s dupotom vybehol do izby. Prezrela som si ruku. Zajtra tam budem mať určite modrinu. Neznášam, keď si vypije. Vtedy dokáže byť neuveriteľne agresívny.
Začula som kroky z malej chodbičky povedľa schodov, ktorá už včera zaujala moju pozornosť. Zjavil sa Snape. No super, ďalší.
„Zdá sa, že ste mali výmenu názorov.“
„Dá sa to tak nazvať.“
„Ja som vás predsa ráno upozornil, že aj on má svoje zlé stránky.“
„Samozrejme. A on sa poponáhľal mi to dokázať.“
„Čo vám urobil s rukou?“ prisadol si ku mne, vzal ma za ruku a zamračene si ju prezeral.
„Nič to nie je,“ chcela som si ju vytiahnuť z jeho dlaní. Odfrkol si. Obom nám bolo jasné, že to nie je nič. Zápästie mi začínalo modrať a tiež ma bolelo. Doteraz som si neuvedomila, akú silu Christian má.
„Nebuďte ako malá. Poďte so mnou do pracovne, dám vám na to nejakú masť,“ zdvihol sa z gauča.
„To naozaj nebude potrebné. Dám si na to ľad a bude to v poriadku...“
O pár minút som už však stála pred čiernymi dverami. Konečne som vedela, kam vedie tá chodbička, čo ovládala moju zvedavosť. Keď otvoril dvere, ohromene som otvorila ústa. Stáli sme uprostred laboratória. Všade samé fľaštičky, miestnosť hrala všetkými farbami, nad kozubom horeli tri sviečky. Kým si Snape zamyslene prezeral nejaké fľašky, podišla som ku kozubu.
Medzi tými tromi sviečkami bola fotka tmavovlasej ženy. Určite to bola Christianova mama, lebo mal rovnaké črty tváre. Ale... môj ďalší pohľad ma ešte viac šokoval. Uprostred fotky, priamo tam, kde by tá žena mala mať srdce, bol vrazený nôž... Pod fotkou sa trblietala červená tekutina. Krv! preletelo mi hlavou a vystrašene som pozrela na Snapov chrbát. On tu vykonáva nejaké woodo, či čo?
Rýchlo som sa vzdialila a pomaly sa posúvala k dverám.
„Toto by vám mohlo pomôcť,“ ukázal na nejakú škatuľku.
„Ja si dám ten ľad, ďakujem,“ chytila som kľučku. Vtom som pocítila na ruke, položenej na kľučke, tú jeho.
„Neviem prečo, ale mám pocit, že vás niečo vyľakalo.“
„Ale kde, nič také, ja len... už som unavená, nechcem vás zaťažovať...“ Pohľad mi zaletel k fotografii. Snape si to všimol.
„Ach, rozumiem.“
Merlin, teraz ma zabije?! Ktovie, prečo jeho žena vlastne odišla!
„Nemôžem vám to vysvetliť. Mám na to zopár dôvodov a do tých nikoho nič nie je.“
„Ja to ani vedieť nechcem, nechajte si to pre seba!“
„Nevravte Christianovi nič, dobre?!“
„Bojíte sa, že vás odvrhne? Alebo zakľaje? Ktovie, čo sa jej vlastne stalo, prečo odišla?!“ Hups, asi som zašla priďaleko.
Snapovi sa blyslo v očiach: „To je moja vec. Chris o tomto nemá vedieť pre jeho vlastné dobro. Takže, ak ho máte tak rada ako vyhlasujete, budete držať jazyk za zubami!“
Mykla som hlavou a o chvíľu som už bola vo svojej izbe. Skutočne som rozmýšľala, či chcem patriť do ich rodiny. Vykašľala som sa na zápästie a ľahla si do postele. Dlho do noci som sa prehadzovala z boku na bok, pred očami som stále mala tú fotku.
Keď som ráno konečne vstala, mala som pod očami tmavé kruhy a ruka mi hrala všetkými farbami. Pomaly som zišla dolu do jedálne. Chris tam už sedel. Akonáhle ma zbadal, vyskočil a objal ma.
„Cherry, láska, čo si dáš?!“ vypytoval sa ma previnilo.
„Asi len kávu. Nemám na nič chuť.“
„Cherry, prosím ťa, prepáč mi. Ten včerajší večer... Ja neviem, čo to do mňa vošlo. Nechcel som ti ublížiť,“ pohladkal ma po ruke.
„Ja sa na teba nehnevám. Hlavne nepi, lebo vtedy sa nevieš ovládať. S tou rukou si už niečo spravím, no ty... Ako ti mohlo napadnúť, že by som bola s niekým iným?“ Mysľou mi preletel záblesk Severusových pier. To sa predsa neráta.
„Ono to ani nenapadalo mne,“ začal sa Chris ošívať.
„Tak potom... Komu akože?“
„Otcovi.“
„Prosím?“ Myslela som, že zle počujem.
„Áno. Vieš, celý deň si tu nebola a on... no jednoducho... vraj si krásna žena a... môžeš si vyberať. Iných, krajších, úspešnejších, bohatších...“
„Ty si blázonko,“ usmiala sa som sa, hoci to vo mne vrelo. Ja toho Snapa asi zabijem! „Nikdy by som ťa za nič nevymenila, veď ťa milujem. Vôbec nepočúvaj také hlúposti. A s tvojím otcom si to idem hneď vybaviť. Kde je?!“
„U seba, v pracovni...“
Bolo mi jedno, že budem zas v tej miestnosti, toto mu nedarujem! Zaklopala som na dvere a bez toho, že by som počkala, kým ma pozve ďalej, som vletela dnu.
„To si ako predstavujete?!“ zastala som s rukami vbok pred jeho stolom.
„Čo?“
„Vymýšľať si také blbosti! Láskavo netlačte vášmu synovi do hlavy kaleráby! Nikdy by som ho nepodviedla! Vy možno trpíte komplexmi, ale mne nebudete ničiť život!“
„Ja že vám chcem zničiť život?! Vy sama si ho zničíte, ak si ho vezmete! Bude taký istý ako jeho mama! A budete rada, ak bude preč!“ zvyšoval hlas.
„Čo také urobila jeho mama? Čo?!“
„Nie sú všetko len dobrí čarodejníci, to hádam viete i vy!“
„Pre Merlina! Akoby ste mi to nemohli povedať priamo, ale takto v hádankách. Mám toho akurát dosť! Závidíte vlastnému synovi, čo je toto za rodičovskú lásku?!“
Určite by som toho bola povedala aj viac, ale on si ma zrazu pritiahol k sebe a bozkom umlčal môj krik rozliehajúci sa po celom dome.

***
Potešil by ma aj nejaký komentár, či sa vám to páči, nepáči, či by ste niečo zmenili. V pohode, beriem aj kritiku. A nebojte, dnes už končím (aj tak už nemôžem pridať viac). A čudujem sa trochu, že čítate, aj keď to nie je také obyčajné, ale FanFiction, dokonca so Snapom. Ale veľmi ma to teší.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu