Keď sa Soraya na druhý deň prebrala, chvíľu nevedela, kde sa nachádza a čo sa deje. Až po chvíli k nej spomienky začali prilietať a zapadať na miesto ako puzzle. V tej chvíli vyskočila. Svadba! Pozrela na hodiny. 5:30. O pol hodiny by mal vstávať aj zvyšok bytu, aby sa stihli pripraviť. Sorayu treba učesať, pomôcť jej so šatami, Stellu treba tiež dať do poriadku, naposledy skontrolovať všetku batožinu, aby po polnoci mohli so Severusom odísť. Tiež treba ísť pozrieť na altánok, na stoly a stoličky. Soraya naraz priskočila k oknu a odhrnula závesy. Slnko pomaly vychádzalo spoza zasnežených vrcholkov hôr, povetrím sa niesli snehové vločky a celá krajina vyzerala sťa pocukrovaná.
Ozval sa zvonček.
"Florrie!" Soraya jej vybehla otvoriť.
"Zdravím, slečna Willardová, budúca pani Snapová. Vonku mrzne ako sa patrí, priam sa mi vločky zarezávajú do nosa, no chumelica nie je, čiže máte ideálne počasie. No nestoj tu ako soľný stĺp. Máme veľa práce," hrnula sa Florrie dnu ako veľká voda. "Ahoj, Caroline," pozdravila rozospatú ženu, stojacu vo dverách. "Vy tu ešte stále spíte? No to ma podržte. Pozrite, ja som už namaľovaná, učesaná, oblečiem sa u vás. A na privítanie do nového dňa, aby ste sa prebrali, vtip. Muž zomrie a dostane sa do neba. O pár rokov za ním príde aj jeho žena. Hneď ako ho zbadá, kričí: "Drahý!" Muž sa na ňu zamračí: "Farár predsa jasne povedal, svoji DO SMRTI.""
"Florrie, dnes normálne nestíham sledovať tvoje myšlienky," smiala sa Soraya s Caroline. Všetky tri vošli do kuchyne. V obývačke spala Stella a ony ju ešte budiť nechceli.
"Tak? Do ktorej sa mám pustiť najskôr? Soraya, ty si nevesta, takže poď," rozkázala Florrie a o chvíľu sa jej už svojimi štíhlymi prstami prehrabávala vo vlasoch. Nos mala strčený v knihe s nápisom Aký účes na svadbu a zložitými pohybmi mávala prútikom nad Sorayinou hlavou. Každý vlas už o malú chvíľu ležal na svojom mieste a Sorayinu hlavu tvorila jedna veľká kučera.
"No," pozrela Florrie kritickým okom na svoje veľdielo, "myslím, že by to tak mohlo byť, čo poviete?" Obe horlivo prikyvovali.
Potom Caroline zobudila Stellu, pripravila jej raňajky (kakao s vianočkou), medzitým ju učesala a po raňajkách poobliekala do smotanových šatočiek.
Keď Soraya vyšla z izby vo svadobných šatách, všetky zhíkli. Vyzerala ako princezná a aj sa tak cítila. Oči jej žiarili ako hviezdy, hnedé vlasy sa jej leskli a ruky, pridržiavajúce sukňu, sa trochu chveli.
"Soraya, si skutočne nádherná. Severus získava to najlepšie, čo mohol. Želám vám všetko šťastie sveta," usmievala sa Caroline v červených šatách. "Ja teda idem všetko ešte raz skontrolovať ako som ti sľúbila. Stretneme sa v kostole. Nie, že neprídeš," zasmiala sa. "Poď, Stella!"
Po Carolininom odchode chvíľu obe pobehovali po byte, nechali odmiestniť batožinu a keď o dve hodiny stáli v kaplnke, patriacej Rokvilskému kostolíku, Sorayi sa začínala zmocňovať nervozita, tak známa pre nevesty. Napadli jej všetky možné "proti" sobášne myšlienky, no za Florrinho stáleho povzbudzovania to zvládla a keď sa presne o dvanástej rozozvučali zvony, Soraya netrpezlivo očakávala okamih, kedy jej zrak spočinie na Severusovi, povie mu svoje áno a bude mu patriť telom aj dušou.
Kráčala dlhou uličkou po boku Dumbledora, šťastne sa na všetkých usmievajúc. Keď prišli k Severusovi, ktorý v čiernom obleku stál pred oltárom, Dumbledore mu podal Sorayinu ruku so slovami: "Staraj sa o ňu a neublíž jej, Severus." Naposledy na neho pozrel a stal si na svoje miesto v prvej lavici.
"Zišli sme sa tu, aby sme spojili život týchto dvoch ľudí...," rozrečnil sa starček v dlhom fialovom plášti. Predčítaval im kázeň, formulky a všetci s pátosom odpovedali.
Keď sa dostal k pasáži: "Severus Snape, beriete si tu prítomnú Sorayu Willardovú, budete ju ctiť a milovať v chorobe aj v zdraví, v šťastí aj v nešťastí, v dobrom aj v zlom, až kým vás smrť nerozdelí?" kostolom sa ozvalo hlasné smrknutie. Patrilo Florrie, ktorá sa neovládla pri spomienke na svoju svadbu spred piatich rokov.
"Áno," rozľahol sa chrámom Severusov hlasný a pevný sľub.
Starček sa otočil k Sorayi: "A vy, Soraya Willardová, beriete si tu prítomného Severusa Snapa a sľubujete, že ho budete milovať v chorobe i v zdraví, v šťastí i nešťastí, až kým vás smrť nerozdelí?"
"Sľubujem."
"Týmto vás teda vyhlasujem za muža a ženu. Choďte v zdraví a v pokoji. Nikdy sa neklamte a rozsievajte len šťastie a lásku."
Soraya pozrela Severusovi do očí. Za potlesku ľudí, hlaholu zvonov a hudby organu sa otočili a pomaly vychádzali z kostola, v ústrety novému životu. Životu Snapových.
Počas obradu sa znovu začali z neba sypať snehové vločky, ktoré čerstvých novomanželov šteklili na lícach. Soraya sa šťastne zasmiala. Čaká ju nový život. Plný šťastia, lásky...
Otočila sa k východu, aby mohla prijímať gratulácie.
"Toto bol vynikajúci nápad," chválila altánok jedna zo Sorayiných bývalých spolužiačok. "Hoci sme vonku, predsa sme vo vnútri. Je tu teplo a zároveň môžeme pozorovať sneh."
"Som veľmi rada, že sa ti to páči. Vybrali sme to s Florrie," usmiala sa nevesta.
"Soraya! Poď sem! Ideme sa fotiť!"
"Prepáč." Soraya odbehla za svojím manželom, aby nechali zvečniť svoje tváre, šaty a jas v očiach.
O polhodinu už všetci sedeli na svojich miestach, držali v rukách poháre na stopkách s vínom a pripíjali na šťastie novovzniknutej rodiny. Snehobiele stoly sa prehýbali pod množstvom jedál- krémovej polievky, zemiakov, pečeného mäsa, zeleninovej oblohy, zákuskov a trojposchodovej torty, ktorú rozkrojili novomanželia a následne sa šibalsky kŕmili.
Svadobná hostina prebiehala radostne, zo všetkých strán sa ozývala vrava, smiech, výkriky... O 17:00 sa pustila hudba a keďže slnko už dávno zapadlo, jednotlivé stoly a parket osvetľovali svätojánske mušky a poletujúce sviečky.
"Tanec pre novomanželov!" zanôtil Dumbledore a tak Severus pojal Sorayu za ruku a postavili sa do stredu parketu. Vzduchom sa začala niesť pomalá pieseň o manželoch, ľúbiacich sa až po hrob. Postupne sa parket začal napĺňať tancujúcimi pármi. V ten večer Soraya vystriedala mnoho tanečných partnerov. Dumbledora, Flitwicka, Richarda, Cyriana, bývalých spolužiakov, priateľov Sorayiných spolužiačok...
Okolo deviatej sa Soraya zastavila pri stole, aby si trochu pomaškrtila a vystrela unavené nohy.S úsmevom pozorovala Severusa, zvŕtajúceho Florrie v tanci. V tento večer vyzeral akosi inak. Šťastný, uvoľnený, žiaden chlad z neho nebolo cítiť. Bol to človek, s ktorým chcela prežiť zvyšok svojho života. Pohľadom vyhľadala Stellu, ktorá práve sedela na Dumbledorových kolenách a ťahala ho za bradu. On ju na oplátku šteklil pod bradou. Obaja vyzerali nadmieru spokojne. McGonagallová tancovala s Richardom, keď tu si k Sorayi niekto prisadol. Snapova matka.
"Svadba," povedala bez akéhokoľvek úvodu. "Vždy som si myslela, že Severus bude venovať svoj život temným silám. Od malička sa utiekal k čiernej mágii a teraz? Oženil sa so ženou, z ktorej priam dýcha dobro. Pravda," kriticky si ju premerala, "ani vy nie ste ako med, ale je to len slabučký odvar. Pche!" Severusova matka pohrdlivo odfrkla.
Soraya na ňu pozrela: "A čo vám vadí?"
"Mohol si vziať inú ženu. Z lepšej rodiny a nie nejakú," poobzerala sa, akoby hľadala to správne slovo, "z neuspokojivej rodiny. Ani len rodičov tu nemáte. Už vás odvrhli?"
"Myslím, že do toho vás nič nie je," zdvihla sa Soraya. Už teraz vedela, že svoju svokru nebude mať rada.
"Severus si uvedomí, že má na viac a opustí vás, pamätajte na to!"
"Preto, že váš muž vám pripravil v manželstve peklo, nemusí byť Severus taký istý!"
"Nezaslúžite si ho! A môj syn si zaslúži niečo lepšie!"
"Severus má to, čo si zaslúži. Neviem, aké vyznávate hodnoty, no ak pre vás láska, spolupatričnosť a súcit nič neznamená, nemáme sa o čom baviť. Je mi vás ľúto. Zostali ste zatrpknutá, urážate všetkých naokolo a aj tak trpíte najviac vy!"
Severusova matka zalapala po dychu.
"A teraz ma ospravedlňte." Soraya sa takmer rozbehla preč a vpadla Severusovi priamo do náručia. "Čo sa deje, Soraya?" skúmavo sa jej prizrel.
"Ale nič."
"Všimol som si, že si sa zhovárala s mojou matkou. Nevšímaj si ju. Ešte sa celkom nezmierila so situáciou. Poď sa radšej ešte zabávať. Potom už pôjdeme na našu svadobnú cestu," s úsmevom ju pobozkal.
Pretancovali mnoho piesní. Po polnoci sa pomaly začali lúčiť s hosťami. Florrie mala vziať Stellu k sebe, Caroline sa chystala na všetko dozrieť, upratať a potom rozoslať zákusky.
"Už ideš, mami?" poťahala Stella Sorayu za sukňu.
"Áno, zlatko. Neboj sa. O týždeň sme tu ako na koni. A určite ti niečo dobré prinesieme."
"Tak dobrú noc a užite si to," usmievala sa Caroline.
"Paríž volá," zvolali Severus so Sorayou so smiechom.
"Dobrú noc."
"Šťastnú cestu."
"Veľa zážitkov!"
"Ďakujeme," usmial sa Severus. Spolu so Sorayou vyšli von, prútikom nechali odmiestniť svoju batožinu, naposledy všetkým zamávali a sami sa odmiestnili do mesta módy, do najromantickejšieho mesta, do Paríža.
Keď pristáli na zemi, do nosa im udrel chlad, stúpajúci zo zasneženého chodníka.
"H1," prečíta Soraya tabuľu nad bránkou.
"Tu budeme bývať najbližší týždeň. Poďme," chytí ju Severus za ruku, "je tu chladno a neviem presne, dokedy je možné prevziať si izbu."
Zazvonia pri dverách a o chvíľu im prichádza otvoriť mladý čarodejník: "Dobrý večer. Ako vám môžem pomôcť?"
"Dobrý večer.Som Severus Snape. Máme tu rezervovanú izbu na tento týždeň."
"Poďte ďalej, pozrieme sa na to," zatvorí za nimi dvere a podíde k stolu so zápisnou knihou. "Snape, Snape...aha, áno...od 16.12 do 23.12. Tu máte kľúče," podáva im zväzok kľúčov. "Hore po schodoch, tretia izba. Dobrú noc."
"Dobrú noc."
Otvoria si dvere a spoločne vykročia pravou nohou. Izba je malá s jednou manželskou posteľou, dvomi nočnými stolíkmi, jednou skriňou na šaty a s jedným menším oknom.
"Tak, vítam ťa, pani Snapová," podíde Severus k Sorayi. "Konečne svoji, konečne sami," bozkáva ju a pomaličky vyzlieka. "Čaká nás úžasný život. Sľubujem ti, že budeš šťastná."
"Dúfam, že aj ty budeš šťastný so mnou," objíme ho Soraya okolo krku. Po chvíli už obaja spĺňajú svoj sľub. Odnášaní vášňou prikrývajú svoje rozhorúčené telá a do uší si šepkajú nežné slovíčka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár