Alfonz Ziza
pätu lízal,
ťazko dýcha
prosí, vzdýchá.

Stela Lôčka,
ľahkonôžka,
lieči rany
krvou z lôžka.

Alfonz Ziza,
dych mu píska,
v kŕči krčí
nohu z psiska.

Stela Lôčka,
chvíľu počká,
začne veštiť,
liečiť, troška.

Alfonz Ziza,
cíti príznak,
žiadna sila,
musí priznať.

Stela Lôčka,
zas je v troskách,
nemá ako
pomôcť
kočka.

Alfon Ziza,
zostal prízrak.
Záveť písal,
o
živote v ktorom žil,
bez toho aby ho žil.

 Blog
Komentuj
 fotka
kemuro  19. 5. 2010 00:11
vybavili sa mi



Screenshot
 fotka
ratsanares  19. 5. 2010 00:27
@kemuro

som spotrebitel
 fotka
kemuro  19. 5. 2010 00:30
budem distribútor?
 fotka
dreamagall  19. 5. 2010 03:19
s jedným alfonzom som sedela v lavici.
Napíš svoj komentár