Alfonz Ziza pätu lízal, ťazko dýcha prosí, vzdýchá. Stela Lôčka, ľahkonôžka, lieči rany krvou z lôžka. Alfonz Ziza, dych mu píska, v kŕči krčí nohu z psiska. Stela Lôčka, chvíľu počká, začne veštiť, liečiť, troška. Alfonz Ziza, cíti príznak, žiadna sila, musí priznať. Stela Lôčka, zas je v troskách, nemá ako pomôcť kočka. Alfon Ziza, zostal prízrak. Záveť písal, o živote v ktorom žil, bez toho aby ho žil. Blog 6 0 0 0 0 Komentuj