vlastne len nohy...
do toho vietor, dážď,
mokré ponožky.
ja si tam postávam,
Bohu rovný...
smejem sa, ako drozd
cítim chlad,
od vlasu až po vložky.
užívam si vlahu,
dážď treba milovať!!!
točím sa v kruhu,
kvapky života.
príjmam ich so šťastím...
o týžden na to,
pred domom auto
čierne...
ako kvapky
čo zápal pľúc
priniesli,
vzali
život
ó ako jemne.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
gothicpoethic
7. 3.marca 2009 13:52
Príde mi to mierne rozhádzané, ale pekné
2
aj ty sa dávaš na modernú alternatívnu poéziu? mám z toho zmätené pocity, ale samozrejme to má zase raz niečo do seba.... len tak btw... koho zabili?!
aaaa ešte len tak btw... budúci týždeň som v BA už zase, čo keby som ti už konečne doniesla kľúče od bytu a išli by sme niekam na pivo?
aaaa ešte len tak btw... budúci týždeň som v BA už zase, čo keby som ti už konečne doniesla kľúče od bytu a išli by sme niekam na pivo?
3
mne sa to rozhádzané na tom páči asi najviac...zvláštne pospájané, proste páči sa, celkovo máš veľmi zaujímavé básne
Napíš svoj komentár