Andrej medzitým nahadzoval do kufra veľké balíky čohosi, o čom odmietal hovoriť. Jediné čo neustále opakoval bolo tvrdenie, že tie balíky jednoducho potrebuje. Ich dôležitosť dokonca prirovnával k mojej prítomnosti a nechcel sa nechať presvedčiť, že existujú veci, ktoré so sebou vláčiť nemusí.
Peter mlčal. Hĺbavo sa pozeral na kolesá bielej dodávky a pokyvoval hlavou. Občas sa zdalo, že ide niečo povedať, no vždy miesto toho vytiahol cigaretu, zapálil si a pokračoval v pokyvovaní. Znenazdajky odlepil nohu od zeme, oprel sa topánkou o pneumatiku a niečo zamumlal. Nikto mu nerozumel, no zrejme ho nikto ani nepočúval.
Mišo sa kosil. Vždy sa len kosil. Pridržiaval Ferovi lanká, ktoré patrili do druhej časti magického popruhu, ktorý mal niesť časť našej batožiny a nevinne si pritom pohmkával melódiu pesničky, ktorú všetci poznali. Zaradiť sa ju nikomu nepodarilo. Bolo zvláštne ako sa stíha kosiť a ešte aj kultúrne pohmkávať.
Čo robil Rasťo nevedel nikto. Vždy sa objavil na poslednú chvíľu. S plných pľúc zadul "Hoja Borci!", a potom sa oddával už iba nefalšovanému tliachaniu o všetkom naokolo. Andrej o ňom tvrdil, že je veľmi sčítaný. Ostatní, ale už dávno nahradili slovo sčítaný za "sny číta". Jeho slov bolo veľa, a v nich trochu menej. Občas nič.
Ja som skúšal funkčnosť svetiel, blinkrov, trúby, pásov a skrátka kontroloval každú možnú závadu, ktorú som mohol definovať a zapísať do veľkého bloku problémov. Rozprával som len stroho a aj to boli väčšinou fragmenty viet, ktoré len komentovali vzniknutú situáciu. Vždy som to tak robil, a vždy mi všetci vraveli, ako som mimo. Nikdy som im neuveril.
Takto sme sa stretli a mali sme vyraziť. Vodič bol Fero a všetci sa báli či je to správne. Jediný mal vodičák, ibaže všetci vedeli šoférovať lepšie ako on. Navyše mal vlastnosť spiť sa na psa vždy tam, kde to bolo najmenej potrebné. Kde mohol, tam mu nechutilo.
O pol tretej sme nasadli a Fero naštartoval. V motore čosi ruplo, všetci povyskakovali a splašene pobehovali okolo auta. Mišo sa kosil a Peter pokyvoval hlavou. Ja som trúsil poznámky a Rasťa už nebolo. V motore bola vada a tak sme o päť minút dvanásť, sedeli každý doma a premyšľali kam najbližśie vyrazíme.
V motore bola vždy nejaká vada,
len my sme vždy ostali rovnako funkční.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
chiflada
2. 4.apríla 2011 01:26
tvoj fero sa mi nepáči a pritom mám ferka rada. petrovia sú vždy. a tak. že sa mi to páči by som ti povedala, ale ako správny rýpač ti vytknem to my. oprav to. vymaž môj koment a budeme sa tváriť že tvoj fero sa mi páči.
2
...predvčerom som uvažovala nad tým, že by som si od teba rada prečítala niečo podobné
Napíš svoj komentár