Kričí na mňa.
-Čviro, Čviro, Čviro, Čviro, Čviro! -
Nepočujem. Tvárim sa že nepočujem. Nechcem a už viac ani nepotrebujem. Veď v čase keď som potreboval bolo ticho.
- ČVÍRÓÓÓÓ!! -
Áno, ignorujem.
- No tak Čvirík?! -
Mlčím, hľadím do starej kysne s ohmatanými pomarančami a snažím sa sústredene vybrať ten najkrajší.
- Čviro... Čviríček! -
Neotočím sa, nebudem reagovať. Veď tak to má v živote byť. Keď chce tak počká a keď budem chcieť ja, tak sa nemusí dočkať.
- Čvir! Čvir si... obyčajný Čvir. -
Aha, nastáva pokles. Určite sa mračí a začína narážať sám do seba. Núti ma a núti aj seba. Núti sa kričať a vymýšľať. Ako len túži po tejto tvári. Jeden pohľad a hneď by som bol Čvirko.
- Čvirisko! Nepodarené Čvirisko, Čvirisisisko! -
Stráca nádej a s nádejou aj šancu. Ak som sa doteraz neotočil, už sa neotočím. Budem ďalej hľadieť do bedničky pomarančov a prehrabávať sa v nej kým nezmizne. Ale čo ak nezmizne?
- Čviro, ty podliak tu som! Haló Čviró! Hu! Hu! Bu! -
Neodchádza, pomaranče mäknú, mäknem, omína ma. Ako dlho to ešte vydržim? Ako dlho to ešte vydrží?... Má to vôbec zmysel? Mohol by som sa teraz otočiť a opýtať sa čo chce. Mohol by som ukončiť túto hru, zodvíhnúť zrak a očami mu vypovedať, že je víťaz. Mohol by som tak veľa. Vziať pomaranč a hodiť mu ho do hlavy. Zatínať päste a tisíc krát zakričať - TAK ČO CHCEŠ! -
- Čvirko. -
Neodišiel. Neotočil som sa. Zatvárali.
- Čviro Čviro Čviro Čviro -
Donekonečna? A potom čo?
- Nejedz tie pomaranče, vadí mi ten zvuk keď ich lúpeš. -
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
29. 4.apríla 2011 21:30
prečo musíš zdieľať stále môj karmický špagát?
Napíš svoj komentár